|
Podľa odborníčok, ktoré sme oslovili, urobila vláda, vládna strana a politici veľmi málo pre zmenu postavenia žien na Slovensku. "Kľúčovými aktérmi v inak náročných procesoch dosahovania pozitívnych zmien v životoch žien sú mimovládne organizácie a ich práca by mala byť už spoločensky oceňovaná," povedala k tomu riaditeľka Slovensko-českého ženského fondu Mirka Bobáková. Pozrite si päť kľúčových tém, ktoré v roku 2015 ovplyvňovali diskusiu o postavení žien na Slovensku.
1. Platy žien výrazne zaostávajú za platmi mužov
Patriacia Arquetteová na odovzdávaní Oscarov.
So soškou Oscara v ruke za vedľajší ženský herecký výkon žiadala herečka Patriacia Arquetteová vo februári na odovzdávaní zlatých sošiek rovnaké platy pre ženy a mužov. V publiku ju podporila Meryl Streepová, neskôr na konferencii IT v Silicon Valley kandidátka na americkú prezidentku Hillary Clintonová. Ku koncu roka sa k nim pridala aj Jennifer Lawrencová, ktorú časopis Forbes vyhlásil za najlepšie platenú herečku sveta. Potvrdila, že ženy v Hollywoode dostávajú nižšie honoráre ako herci a ich názory nemajú takú váhu.
Správa Svetového ekonomického fóra o rovnosti žien a mužov Global gender gap ukázala, že sťažovať na platy sa môžu všetky ženy, nielen americké. Platy žien dosiahnu úroveň mužských až o 118 rokov, teda v roku 2133. Slovensko si pohoršilo, keď sa umiestnilo na 97. mieste medzi 145 krajinami sveta. Najvyššie sme boli v rebríčku na 50. mieste medzi 115 sledovanými krajinami. To bolo v roku 2006.
„Ženy stále čelia rôznym formám diskriminácie – napríklad na trhu práce či v prístupe ku kvalitným službám. Problémom ostáva diskriminácia zo strany orgánov verejnej moci, ako aj verejných inštitúcií – poskytovateľov sociálnych a zdravotných služieb či polície, konkrétne v prípadoch ochrany reprodukčných práv žien alebo ochrany žien, ktoré majú skúsenosťou s násilím zo strany muža,“ hovorí riaditeľka Slovensko-českého ženského fondu Mirka Bobáková.
2. Exposlanec Jánoš a násilie na ženách
Kým mimovládne organizácie pripravovali kampaň proti násiliu na ženách, tému nečakane otvoril poslanec SMER-u a podpredseda parlamentného výboru pre ľudské práva Vladimír Jánoš, ktorého deň pred Medzinárodným dňom žien (MDŽ) polícia zatkla za to, že bil manželku a obvinila ho z týrania blízkej a zverenej osoby. Jánoš, ktorý obvinenia odmietol, sa vzdal poslaneckého mandátu i funkcie okresného predsedu strany v Prievidzi. V decembri ho prokurátor Okresnej prokuratúry v Prievidzi obvinil zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, teda manželky i dcéry.
V apríli mimovládne organizácie spustili kampaň Odzvoňme násiliu na ženách – podporme Istanbulský dohovor. „Bola to veľmi úspešná kampaň, ktorá oslovila 3,5 milióna ľudí na Slovensku,“ hodnotí jedna z organizátoriek kampane Adriana Mesochoritisová z ľudskoprávnej organizácie Možnosť voľby. Do kampane prvý raz zapojili známych mužov. „Spopularizovali sme tému ako problém celej spoločnosti a ukázali sme mužov ako vzory nenásilia,“ hovorí. Získali viac ako štyri tisíc podpisov na podporu Istanbulského dohovoru, ktorý Slovensko podpísalo v roku 2011, ale stále neratifikovalo.
„Istanbulský dohovor je najkomplexnejšou európskou stratégiou na odstránenie násilia páchaného na ženách a ľudia sa teraz o ňom veľa dozvedeli. Len informovaní ľudia robia dobré rozhodnutia a nedajú sa zastrašiť konzervatívnymi silami, ktoré z tejto témy urobili strašiaka, hoci ide o ochranu žien a detí,“ dodáva Mesochoritisová. Petíciu poslali vláde. Veria, že v roku 2016 vláda konečne dohovor schváli a prijme tiež nový zákon o domácom násilí na ženách.
3. Tim Hunt urazil vedkyne
V júni prekvapil vedcov a nahneval vedkyne laureát Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu z roku 2001 Tim Hunt, keď povedal, že má problémy so ženami. „Poviem vám niečo o mojich problémoch s dievčatami. Ak sú v laboratóriu, môžu sa stať tri veci: zaľúbite sa do nich, ony sa zaľúbia do vás a keď ich kritizujete, rozplačú sa.“
Na jeho sexistický komentár odpovedali vedkyne vtipnými videami a my sme v septembri zmapovali, ako sa darí vedkyniam na Slovensku. Zistili sme, že kým na vedeckých pozíciách pracuje približne rovnaký počet mužov a žien, vo vedení prevažujú muži – 41 ústavov riadia muži, len 15 má vo vedení ženu. Vedkyne sa anonymne sťažovali, že problémy im spôsobuje nielen uprednostňovanie mužov vo vedúcich pozíciách, ale aj zažité stereotypy. Ťažšie získavajú projekty či doktorandov.
4. Málo žien v v politike
Kým počet žien v politike vo svete pribúdal a titul osobnosť roka časopisu Time získala nemecká kancelárka Angela Merkelová, na Slovensku je počet žien v politike stále nízky. Podľa správy Global gender gap report Svetového ekonomického fóra je Slovensko v zastúpení žien v politike na 115. mieste zo 145 krajín. V počte žien na ministerských funkciách sme až na 141. mieste. „V súčasnosti sú v EÚ 28 len dve vlády, ktoré nemajú jedinú ženu – Slovensko a Maďarsko, aj to ukazuje na istú podobnosť medzi politickou kultúrou Viktora Orbána a Roberta Fica,“ hovorí pre ženy v meste sociologička Oľga Gyárfášová.
Kandidátky niektorých politických strán pred marcovými parlamentnými voľbami tento negatívny trend potvrdili. Zo 150 kandidátov vládnej strany SMER je 27 žien, čo je 18 percent. „Zo strany vlády a vládnej strany chýbal jasný ťah na bránku dôsledného presadzovania rodovej rovnosti. Postoj Smeru-SD k tejto typickej ľavicovej téme sa prejavil aj v tom, že na jeho kandidátke nie sú v top 10 žiadne ženy, prvá je až na 14., ďalšia na 29. mieste. Inými slovami najsilnejšia, najpopulárnejšia strana, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou bude vo vláde aj po voľbách, úplne odignorovala modernizačné trendy a opätovne poprela „sociálno-demokratického“ ideové seba-prihlásenia sa,“ hovorí Gyárfášová.
Veronika Remišová, jednotka na kandidátke OľaNO.
Najviac žien v prvej desiatky majú dve strany - strana Sieť, OľaNO, ktoré má dokonca ženu ako jednotku na kandidátke. Jedinou politickou stranou, ktorú do volieb vedie žena, je strana Šanca Evy Babitzovej, ktorá zatiaľ nemá potrebný podporu na vstup do parlamentu.
Deväť expertiek a expertov z Platformy žien Slovenska a Európskej komisie bude zároveň do marcových volieb hodnotiť volebné programy politických strán a zisťovať, aké opatrenia navrhujú na zlepšenie postavenie žien na Slovensku. V rámci projektu Hlasy žien budú skúmať tri oblasti: ako chcú strany podporiť podnikanie a zamestnanosť žien, ako im pomôžu zosúladiť prácu, rodinu a osobný život a ako zvýšia počty žien na vedúcich pozíciách v biznise i v politike.
5. Väzenie za umelé oplodnenie
Rok 2015 sa na Slovensku začal referendom o ochrane rodiny a končil sa hlasovaním v parlamente, v ktorom 19 poslancov, z toho tri ženy - Monika Gibalová z KDH, Erika Jurinová a Helene Mezenská, obe OľaNO-NOVA, podporili kontroverzný návrh zákona. Súčasťou zákona bol návrh, aby žena aj lekár dostali za interrupciu doživotné väzenie, a aby za umelé oplodnenie hrozilo obom rodičom i lekárovi 5 až 12 rokov väzenia. Návrh neprešiel a vyvolal tvrdú kritiku za to, že sa vôbec dostal na pôdu parlamentu.
„Ak hovoríme o roku 2015 z pohľadu postavenia žien, je dôležité spomenúť februárové referendum o rodine a decembrový návrh skupiny poslancov, ktorým by sa plošne zakázali interrupcie a dokonca by sa trestalo umelé oplodnenie. Tieto opakované iniciatívy ultrakonzervatívcov nám znovu a znovu pripomínajú, že práva žien nie sú pre mnohých politikov samozrejmosťou,“ dodáva sociologička Gyárfášová.
Prečítajte si aj Rodová rovnosť u nás nezaberá, ničí vecnú debatu o ženách
