|
BRATISLAVA. Diskusiu o zbytočnom vyhadzovaní jedla otvorili nedávno Francúzi. Schválili opatrenie, podľa ktorého musia obchodníci nepredané potraviny venovať na charitu alebo ako krmivo pre farmárov. Inak budú pokutovaní.
Za všetkým je petícia parížskeho mestského poslanca Arasha Derambarsha. Ten chce, aby podobný zákon podľa denníka The Guardian platil vo všetkých štátoch Európskej únie.
Podľa štúdie Európskej komisie o plytvaní potravinami z roku 2010 krajiny Únie ročne vyhodia potraviny približne za 189 miliónov eur. Teda asi 180 kilogramov na obyvateľa ročne. Štúdia vychádzala z údajov Eurostatu.
Na Slovensku skončí v odpadkovom koši ročne okolo 600 tisíc ton potravín. Podľa údajov OSN až 900 tisíc ton ročne.
Z celkového množstva vyprodukovaných potravín skončí ako odpad približne tretina až polovica. Najviac plytvajú domácnosti – až 43 percent. Spracovateľský priemysel vyhodí 39 percent, nasleduje catering a prevádzky spoločného stravovania so 14 percentami. V maloobchode sa vyhodí okolo štyroch percent potravín.
Len do dátumu spotreby
„Podiel maloobchodu je síce najnižší, no ak sa prepočíta celkovým množstvom vyhodených potravín, je to stále obrovské číslo,“ upozorňuje riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jarmila Halgašová. Vyhadzovanie potravín je podľa nej nielen neetické, ale je to aj plytvanie energiami, vodou, surovinami a ľudskou prácou.
Zníženie plytvania si podľa nej vyžaduje správne nastavenie logistiky obchodu. „Obchodník vie najlepšie odhadnúť koľko tovaru asi predá a koľko si môže dovoliť v danom časovom období naskladniť,“ hovorí.
Väčšina štátov Únie povoľuje podľa nej predaj potravín aj po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti, prípadne využitie ako charitu pre sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva.
Na Slovensku je možné od začiatku roka darovať potraviny tesne pred uplynutím trvanlivosti do Potravinovej banky. Darované potraviny si obchodník môže odrátať z daní. Potraviny po uplynutí doby spotreby či minimálnej trvanlivosti sa musia zlikvidovať ako odpad, vysvetľuje Halgašová. Je podľa nej na obchodníkoch, či si prevádzku nastavia tak, že ich môžu darovať.
Niečo darujú aj u nás
„Obchodníci sa naučili objednávať iba toľko tovaru, čo vedia predať, prípadne zostávajú malé zostatky,“ hovorí podpredseda predstavenstva Coop Jednota Martin Katriak. Najviac sa podľa neho plytvá v domácnostiach a reštauráciách.
Potraviny, ktorým uplynie doba spotreby alebo minimálnej trvanlivosti sieť prísne sleduje a následne likviduje podľa ich zloženia, vysvetľuje. Iba veľmi mála časť potravín ide podľa neho na charitu – sú za tým naše predpisy. Coop Jednota podľa neho kvôli tomu aj iniciovala konanie na ministerstva pôdohospodárstva.
„Na väčšine prevádzok máme udelený súhlas na odovzdávanie nepredaných potravín vhodných na využitie v domácnostiach na kŕmne účely zvierat,“ hovorí marketingová riaditeľka reťazca Rozália Belková. Ide napríklad o ovocie, zeleninu či pečivo, dodáva – do niektorých útulkov pre psy či ZOO idú aj vedľajšie živočíšne produkty. Vlani podľa nej takto odovzdali viac ako 75 ton.
„Spoločnosť Lidl má optimalizovaný systém tak, že dosahuje vysoké odpredaje,“ vysvetľuje hovorca reťazca Tomáš Bezák. Nepredaný tovar s končiacim sa dátumom minimálnej trvanlivosti venuje Lidl do Potravinovej banky.
Túto možnosť využívajú aj reťazce Kaufland, Metro, Tesco či DM Drogéria.
Vydržia dlhšie
„Veterinárna správa neodporúča, aby sa potraviny pre chudobných dávali aj po skončení dátumu minimálnej trvanlivosti,“ upozorňuje hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej potravinárskej komory Jana Holéciová. Je tam podľa nej určité zdravotné riziko.
Francúzsky zákon síce vidí ako dobrú inšpiráciu, no podobné aktivity na zníženie plytvania komora u nás podľa nej zatiaľ nechystá.
„Dobu minimálnej trvanlivosti určujú výrobcovia potravín a vždy ponechajú rezervu,“ oponuje Halgašová. Ak je obal neporušený, potraviny tak majú pri správnom skladovaní zachovanú kvalitu, dodáva. Zmeniť sa môžu len niektoré senzorické vlastnosti – napríklad vôňa. Konzumácia týchto potravín je preto podľa nej stále možná.
V prípade návrhu Európskej komisie na vylúčenie určitých potravín z povinnosti uvádzania dátumu minimálnej trvanlivosti na obale prihliadne ministerstvo pôdohospodárstva na stanovisko odborníkov. Pokiaľ by takéto riešenie neohrozovalo zdravie spotrebiteľa je ministerstvo naklonené návrh podporiť.
