Videla som dva filmy a oba boli o vzťahoch. Boli najmä o nás, ženách, a našich milostných životoch a partnerstve v zrelom období života. Téma lásky, sexuality, spoločného života vo veku okolo 50 – 60 rokov je stále akýmsi tabu. Vo filmoch ju vidíme málo, zväčša je vyobrazovaná tak, že muž je aktívny, má stále sexuálne libido a žena ho znechutene odmieta. Vyhovára sa na únavu, vyčerpanosť a bolesti hlavy. V skutočnosti voči partnerovi pociťuje hnev, agresivitu a niekedy aj nenávisť. Frustrácia z dlhoročného manželstva sa premieta do trpeného spolužitia, oddelených spálni aj do stále horšej komunikácie, ktorá niekedy končí niekoľkoročným ťaživým tichom. Oba filmy, o ktorých hovorím, ukazujú túto ale aj inú, nečakanú stranu manželského a partnerského spojenia vo vyššom veku.

 

 

Zamilovaná Gloria s Julianne Moore

Prvým filmom je Zamilovaná Gloria. Ak čakáte romantickú komédiu, o krásnej päťdesiatničke, ktorá nájde aj v zrelom veku lásku, tak na film nechoďte. Nie je to pozitívna rozprávka. Gloria je aktívna žena (Julianne Moore), ktorá má dospelé deti. Je rozvedená viac ako 15 rokov a s bývalým manželom má korektné vzťahy. Deti žijú svoje životy, majú svoje starosti, no jej pomoc odmietajú. Chcú žiť po svojom. V jednotvárnej práci už nemá žiadne ambície a visí nad ňou Damoklov meč prepúšťania. Pre nikoho nie je zaujímavá. Miluje tanec a tak pravidelne chodí do klubu, v ktorom hrajú oldies skladby a tancuje. Chce stretnúť zaujímavého muža a opäť sa zamilovať. To sa naozaj stane. Stretne muža, ktorý je rozvedený iba krátku dobu a uverí, že by ich láska mohla mať šancu. No film nás neprivedie ku krásnemu happyendu, v ktorom láska všetko prekoná. Spoločne s Gloriou sa divák prepadáva do manipulácie, klamstiev, citovej nezrelosti jej potenciálneho partnera. Mnoho žien v hľadisku prežíva až príliš známe pocity. Cítia ako veľmi sa Gloria snaží nebyť skeptická, veriť v lásku, byť pozitívna a ako nachádza iba sklamanie. Film poukazuje na často spomínaný fenomén. V staršom veku si do svojich vzťahov prinášame nánosy z bývalých vzťahov. Menej dôverujeme partnerom, sme menej flexibilní a ťažko začíname znova. Máme naučené rôzne manipulácie, ktoré nás v minulosti “chránili” a neváhame ich použiť. Gloria na vlastnej koži zisťuje ako sa jej sen o novom partnerovi, s ktorým prežije krásnu a pokojnú starobu rozpadá. Film na konci prináša istú nádej, no Gloria sa na nohy stavia sama. Silnejšia a sebavedomejšia, no sama. Lásku nenachádza, to čo jej zostáva, je iba milovaný tanec.

 

 

Manželka s Glenn Close

Druhý film s názvom Manželka v hlavnej úlohe s oscarovou Glenn Close je jej hereckým koncertom. Glenn hrá manželku slávneho spisovateľa, ktorému práve oznámili, že získal Nobelovu cenu za literatúru. Obaja spoločne s ich synom odlietajú do Štokholmu na slávnostné odovzdávanie. Film má okrem súčasnej dejovej línie aj druhú – retrospektívnu linku, ktorá rozpráva príbeh ich manželstva a divák postupne zisťuje, že za genialitou štýlu písania a celej tvorby slávneho nobelistu stojí jeho manželka. V čase, keď on získava najvyššiu poctu, akej sa autorovi môže dostať, jeho manželka dostáva lekciu. Zisťuje, že všetok svoj obrovský talent položila na oltár, ktorému sa hovorí mužské ego. Film Manželka hovorí o druhom dôležitom fenoméne. O fenoméne neviditeľnej manželky, ktorá celý život podporuje kariéru svojho manžela. Čím viac je on úspešný, tým viac sa ona prepadáva do pocitov márnosti svojho života. On žiari a ona zaživa umiera. Joan (Glenn) si uvedomuje, že všetko urobila dobrovoľne. Stala sa perom svojho manžela a prestala byť ľudskou bytosťou. Jej uvedomenie otvára pandorinu skrinku pocitov nenávisti, dlho potlačenej agresivity a výčitiek aj voči sebe samej.

Oba filmy rozprávajú o pomerne rozšírených veciach, ktoré staršie ženy v partnerských vzťahoch zažívajú. Byť tou silnejšou, zrelšou, zaťať zuby, preniesť sa cez ponižovanie, nechať si zobrať vlastný hlas, stať sa neviditeľnou domácou silou, ktorá pre dobro a kariéru muža obetuje sama seba. Poznáme to z generácie našich babičiek, našich mám, niektoré to zažívane aj sami na sebe. Zostáva iba dúfať, že ďalšie generácie žien a dievčat, ktoré vychováme, budú seberovnými partnerkami a nie neviditeľnými manželkami.