Podľa anotácie je nový román Radky Třeštíkovej detektívkou. Áno, dej začína v nemocnici, kde v kóme leží postrelená mladá dievčina Míša Mrázová.  Pri jej posteli sa na niekoľkých úvodných stránkach vystriedajú všetky hlavné postavy. Všetky sú nešťastné a dúfajú, že sa Míša preberie a všetky koketujú s myšlienkou, či by nebolo lepšie, keby sa neprebrala.

Na ďalších stránkach je detektívna linka už len spojkou v deji a autorka poctivo rozplieta životné príbehy každej z postáv, aby ich postupne  preplietla s ostatnými. Vzťahové mnohouholníky sú jej silnou stránkou. Rovnako, ako remeselná zručnosť písania, uveriteľnosť príbehu a také autentické vykreslenie postáv, že si takmer pri každej poviete, tak takého poznám. Kladného hrdinu však nehľadajte. Ak si aj niekto na pár kapitol získa vaše sympatie, je ľahko možné, že len o niekoľko stránok ďalej o ne úplne príde.

Míša Mrázová je mladé dievča, ktoré vyrastalo v detskom domove. Jej túžba niekam patriť a ochranársky pud, ktorý vzbudzuje, riadne zamotali životy ľudí okolo nej. S priateľom Jendom žije už niekoľko rokov, rada by sa zaňho vydala, ale Jenda sa nedokáže vzoprieť mame, ktorá Míšu nemá rada. Keby sa vzoprel, všetko mohlo dopadnúť inak. Jendov najlepší kamarát Pavel, je prototypom českého mača.  Míšina najlepšia priateľka, tridsiatnička Alica, sa vo všetkom snaží byť perfektná, s jediným cieľom – uloviť chlapa. Alica jej dohodí opatrovanie detí v rodine Milerovcov. Šesťročné dvojčatá sa k Michaele okamžite upnú. Tá postupne očarí aj ich rodičov. On je chirurg telom aj dušou, ona žena, ktorá svoj život prispôsobila manželovej kariére. Kvôli práci žili už v niekoľkých krajinách, z poslednej, Francúzka sa majú definitívne vrátiť do Prahy. Na poslednú chvíľu sa však on rozhodne ešte rok ostať. Keby sa tak nestalo, aj v ich rodine sa mohol život uberať pokojnou cestou ako doteraz. Pokus o vraždu vyšetruje dvojica – muž, ktorý má v policajnom zbore svoje postavenie a žena, nováčik, ktorá musí o svoje miesto tvrdo bojovať. Nebola by to však Radka, keby aj vnútorný svet tejto dvojice na okraji príbehu precízne nevykreslila.

„Tak co máme nového?“ zeptá se plukovník Malina a sedne si k ostatním ke stolu, pak se rozhlédne. „Uvaří mi někdo kafe? Šeredo?“

Bylo jasné, že zase požádá Ivanu, Ivana je tady jediná ženská, co na tom, že tohle je její případ.

„Díky.“

„No jo.“

„Tak co máme?“ zeptá se Malina znovu a přitom se podívá na místo, kde vždycky sedí major Novotný, ale teď na něm nesedí nikdo. „Kde je Tonda?“

„Dneska se tady ještě neobjevil,“ napráší ho Karásek.

„Řekl někomu něco?“

„Mně ne.“

„Šeredo?“

Ivana zaslechne svoje jméno a přiběhne z kuchyňky. „Ještě se nevaří voda.“

„Víte něco o Novotném?“

„Nevím.“

„Sakra, jste parťáci, kto jiný to má vědět?“

„Můžu se ho pokusit zehnat,“ navrhne Ivana, ona za to přece nemůže, že se jí Novotný nesvěřuje, vždyť se s ní skoro vůbec nebaví a to, že spolu dělají na tomhle případě, ho dost sere – to ji sám řekl, to si ani nemusela domýšlet.

Kniha pracuje s čitateľsky príťažlivými a aktuálnymi motívmi ako citová závislosť, rasové predsudky, vzťahový stereotyp, kríza stredného veku, nevera, lesbické vzplanutie, výchovné problémy, súrodenecká rivalita, mužská nadradenosť v tzv. „mužských povolaniach“.  Navyše je zaujímavo nechronologicky vystavaná, začína Skoro koncom, pokračuje Začiatkom, Prostriedkom, Koncom a končí opäť Začiatkom. Aj to núti neodložiť ju a čím skôr sa dozvedieť, ako to vlastne všetko bolo.

Touto v poradí už štvrtou knihou Radka Třeštíková ukázala, že má slušný nábeh nahradiť na českom a slovenskom knižnom trhu stálice ako Michal Viewegh.

 

Prečítajte si aj Vyšla kniha roka 2017: Millennium Stiega Larssona pokračuje