|
Je krásny slnečný deň. Na nádvorí bratislavského hradu stojí na červenom koberci 27 šéfov a šéfiek štátov a vlád krajín Európskej únie. Dve pracovné stretnutia dvadsaťsedmičky v reprezentačných priestoroch hradu a medzi nimi pracovný obed na lodi na Dunaji. Pekné obrázky z prvého summitu EÚ v slovenskom hlavnom meste sa dostávajú na prvé miesto spravodajských relácií v Európe, ale aj vo svete. Politicky hrá Bratislava zrazu prím.
Kulisa je priam perfektná: slnko svieti, všetci sú usmievajú, hrad je krásny vonku aj vnútri a z neho je naozaj malebný výhľad na Dunaj. Všetko je pekné, všetko sedí. Pri týchto optimisticky pôsobiacich obrázkoch sa ani nechce veriť, že Európska únia má existenčné problémy, ba že je na tom tak zle ako nikdy predtým.
“Nachádzame sa v kritickej situácii,“ sú však úvodné summitové slová najmocnejšej ženy sveta. Že zvolila farbu nádeje pre krízové stretnutie po brexite u hostiteľa Róberta Fica, zrejme nie je náhoda. Svojou utečeneckou politikou stratila dosť na vplyve v rámci EÚ, a dáva teraz na medzinárodnom parkete najavo, že áno, pochopila a je si toho vedomá. Teraz viac počúva ostatných, nechce byť v centre pozornosti, na rodinnej fotografii zo summitu stojí – hoci v súlade s protokolom – až neobvyklo nenápadne v druhom rade. No v prevažujúcej tmavo-modrej oblekovej farbe sa jej bledo zelený blejzer predsa len vyníma a niečo signalizuje.
Nechcete utečencov? Nechcete moslimov? Dobre, OK. Povinné kvóty sú razom zmietnuté zo stola. Namiesto nich sa akceptuje krajinami Višegrádskej skupiny navrhovaná “flexibilná solidarita.“ Podľa nej si každý štát rozhoduje dobrovoľne a sám, podľa vlastných skúseností a možností, čím a ako chce prispieť k riešeniu utečeneckej otázky. Angela Merkelová ustúpila. Teraz už sama zdôrazňuje, že treba zastaviť ilegálnu migráciu a posilniť ochranu vonkajších hraníc EÚ. Takže aj ten na Slovensku tak často negatívne spomínaný údajný diktát z Bruselu je chiméra, už nemôže byť o ňom ani reči.
Akceptovaním konceptu krajín V4 došlo v Bratislave práve naopak celkom nenápadne k výraznému posunu na súradniciach vplyvu v rámci spoločenstva. Nahlas to síce nikto neformuloval, ale výmenou povinných kvót za flexibilnú solidaritu sa posilnili národné štáty a tým dochádza automaticky k oslabeniu európskych inštitúcií.
V dôsledku čoraz silnejúcejšieho protieurópskeho populizmu zavládol v piatok na summite silný pragmatizmus. Lídri nespomínali nijaké vízie, sústredili sa na to, čo je reálne a možné. A tak majú ľudia v Európe pocítiť, že EÚ ich dokáže ochrániť pred utečencami, pred teroristami, aj pred hospodárskou krízou. Jednou z ďalších priorít má byť zabezpečenie budúcnosti najmä pre tisíce mladých ľudí v Európe, ktorí sú bez zamestnania.
Okrem toho bola v Bratislave viditeľná aj ďalšia zmena. Európska únia sa prestala prezentovať ako spoločenstvo rovnakých hodnôt. Odrazu vystupuje skôr ako záujmová skupina. Cítiť to aj zo slov predsedu Európskej Rady Donalda Tuska, ktorý na záver stretnutia povedal, že “Všetci sme si boli zajedno v tom, že EÚ nie je perfektná. Ale táto EÚ je to najlepšie, čo máme.“
Nuž, ani Slovenko veľa alternatív na výber nemá. Buďme radi, že patríme do toho silného a civilizovaného spoločenstva. Máme sa ešte čo učiť, napríklad aj od Nemecka. No teraz sme dokázali, že vieme byť svetoví. V piatok 16. septembra 2016 to Slovensko dalo. Možno, že tá pohodová harmónia bola aj trochu zinscenovaná. Ale nevadí. Stálo to za to.
Malé Slovensko svetu dokázalo, že vie zorganizovať aj veľké summity. Malá krajina spod Tatier ukázala svetu aj to, že vie čo sa patrí. Za to patrí vďaka všetkým, ktorí sa na tom podieľali. No teraz by bolo fajn, keby sme dokázali byť svetový nielen v jeden summitový, ale aj vo všedný, celkom obyčajný deň. Že je čo robiť, o tom niet najmenších pochýb. Veď čo všetko v tomto štáte nefunguje, všetci vieme.
Prečítajte si aj Neformálny summit má byť podľa európskych lídrov prelomový
