|
Nie zakaždým je dobro automaticky odmenené dobrom a zlo potrestané zlom. Aj zlé veci sa celkom bežne prihodia dobrým ľuďom. A rovnako zlému človeku sa môže v živote fantasticky dariť. Neplatí implikácia, že ak ... tak. Lebo vždy sú prítomné faktory, ktoré ani najväčším úsilím nedokážeme úplne eliminovať.
Fascinuje ma čosi neobyčajné, čo sa každý rok odohráva v našej záhrade. Do ešte nie celkom teplej zeme vložím malé semienka - rôznych veľkostí, tvarov aj farieb. Väčšie guľaté hrachu, menšie reďkovky, celé kostrbaté špenátu a červenej repy, veľkosti špendlíkovej hlavičky petržlenu a mrkvy, čierne cibuľky, žlté cukrovej kukurice, podlhovasté uhorky. Zahrniem zeminou a čakám na malý zázrak.
Zo skúseností poznám, ako dlho ktorému z nich trvá úžasná metamorfóza, vznik živej rastlinky z malého suchého zárodku. Teším sa, keď vidím zelenajúce sa riadky nádejnej zeleninky na obdĺžnikových hriadkach. S trpezlivosťou dávam ešte čas tým menej šikovným. Keď nevzídu, podsadím iné. Poctivo pôdu prevzdušňujem, vyberám každú jednu burinu, polievam, keď je sucho.
Ako paralyzovaná dokážem dlhé minúty len tak sedieť a hľadieť na jarnú čerstvo zelenú trávu, ožívajúce stromy a prvú lastovičku na drôte elektrického vedenia. Nechávam sa zohrievať slnečnými lúčmi, sedatívom mi je krásna modrá obloha a neskutočná vôňa strapcovitých súkvetí orgovánu.
Čo sejeme, to žneme. Ak zasejem zeleninu, budem s veľkou pravdepodobnosťou zeleninu zbierať. Takisto na jabloni, čerešni, jahode, slivke, marhuli a hruške môžem očakávať ovocie s rovnakým menom. Bez plodného semienka, úrodného stromu a zdravej rastliny vo vhodnej pôde, bez slnka, vody, nutných živín naozaj nemôžem čakať pozitívny výsledok celého procesu. A predsa, moje úsilie nemusí byť odmenené:
Krtkovia si spravia piknik práve v našej záhrade, mladé rastlinky napadnú škodcovia, z oblohy budú padať ľadové krúpy alebo prízemné mrazy, prihrnie sa veterná smršť alebo silná lokálna prietrž mračien, bude extrémne suché leto a zmizne aj voda zo studne na polievanie a ešte, aby som nezabudla, môže prísť dvojnohý zlodej a žiaden zber nebude.
Aj v iných sférach našich životov nemožno dať medzi prvotný vklad a zaručený výsledok rovná sa. Môžeme svoje deti vychovávať podľa najsprávnejších výchovných zásad, a predsa sa môžu dostať na zlé chodníčky. Môžeme zôkol-vôkol šíriť lásku, dobro, môžeme si od úsmevu zabezpečiť celú paletu mimických vrások, môžeme sa zodrať dobrovoľníckymi aktivitami, aj tak okrem počiatočného príjemného pocitu nemusíme dostať naspäť nič viac.
Všetci zaručene poznáme príbeh z Biblie, že nebol ukrižovaný vrah Barabáš, ale Ježiš, aj keď na ňom sudca žiadnu vinu nenašiel, aj keď šíril lásku, spravodlivosť, milosrdenstvo, dobre robil, kade chodil, uzdravoval chorých, spoločnosť a vrchnosť si vynútila práve jeho likvidáciu.
Nežneme vždycky, čo sme siali, ale ak nezasejeme, nič zbierať určite nebudeme. Preto, áno, buďme dobrí, pomáhajme si, majme sa radi, ale neodsudzujme tých, čo sa im nedarí: „že máš, čo si zasial“, lebo, čo my o tom vieme?
Prečítajte si aj Malotriedka za každú cenu?
