|
Stretla som svoju známu, ktorú som dlho nevidela. Vlastne nebola vždy známou. Boli sme priateľkami a robili všetky tie veci, čo robia ženy na káve. Analyzujú, mudrujú, smejú sa a hlavne si pri otvorení ďalšieho vína (začína to však vždy nevinne kávou), otvoria aj terapeutické okienko. Lenže potom, keď sa Slávka vydala, nemala toľko času. Síce som to nechápala, lebo ja som tiež nebola sama, a bola som aj mamou. Od pravdy ma delil asi len sobášny list. Keby som sa vydala za svojho partnera, možno by som tiež nemala čas – vravela som si v duchu a potichu sa smiala. Nie je to však len o Slávke. Priatelia, z ktorých sa stanú známi, majú vždy tú istú výhovorku – čas.
Sme orientovaní na rýchlosť, dynamickosť a flexibilitu. Sú to vlastnosti, ktoré v dnešných časoch čoraz väčšmi nadobúdajú na význame. Nemať čas – je moderné. Hovorí to tom, že sme zaneprázdnení, zarábame peniaze a sme na roztrhanie. Nájsť si čas na ľudí, je úplne jedno, či sú to kamaráti z detstva, alebo milí susedia, je prapodivná záležitosť. Je bežné upozorňovať na svoju vlastnú zaneprázdnenosť, na závažnosť svojej práce a dôležitosť toho, čo práve robíme. Milovať ľudí, byť s nimi však vyžaduje aj nájdenie si času na iných. Alebo skôr spomaliť temporalitu. Akoby sme si budovali svoju hodnotu na nedostatku – času.
Opýtala som sa Slávky neisto, či neskočí na kávu, keďže sme sa dlho nevideli. Prisahala by som, že mi odpovie, že nemá. Ale ona ho mala. Pre mňa. Pravda sa však ukázala už pri druhom dúšku. Slávka mala partnerské problémy. Našla si čas na seba a ja som ju mala počúvať. To ja som si vlastne našla čas na ňu a na jej problémy. Sme usídlení v čase tak silno, že často sa vnímame práve prostredníctvom identifikovania so svojím vlastným časom.
Po tom stretnutí som si uvedomila, že pomalosť sa nenosí, ticho nie je trendy a vzťahy sú produkované na základe spotreby a potreby. Stráca sa konkrétnosť, zážitok zo vzťahu. Ale keď som prišla domov a môj muž mlčal, neprekážalo mi to. Našli sme si čas na ticho a na chvíľu spomalili svet. Na druhý deň som zbehla za známou, s ktorou riešim prácu a vždy tam ideme celá rodina. Napriek tomu, že spieva, hrá, má vlastnú kapelu a cestovku, a žije rodinným životom, si nájde čas. Pri opekaní slaniny v bežný pracovný deň, si uvedomíte, o čom sú skutočné hodnoty.
Prečítajte si aj Neviem koľký a zase osudový
