|
Anna Bolavá: Ke dnu
Anna Bolavá sa na literárnej scéne blysla predminulý rok románom Do tmy, za ktorý dostala cenu Magnesia Litera. Dielko to bolo nezvyčajné, zaujímavé a hlavne iné ako čokoľvek na českom a slovenskom knižnom trhu.
Mnohí preto túžobne očakávali jej ďalší román. Nazvala ho Ke dnu a podľa anotácie je voľným pokračovaním jej prozaickej prvotiny. S ňou ho ale spája iba prostredie a niektoré vedľajšie postavy. Rozhodne nejde o pokračovanie v pravom zmysle slova. Kto však prehltne toto sklamanie, bude odmenený. Aj tento román v sebe skrýva všetky bonusy predchádzajúceho, je výborne napísaný, vzrušujúci, tajomný a o atmosféru sa tentokrát postará nepreniknuteľná jesenná hmla. Všetko začína nálezom tela mŕtvej ženy v bažinách, obklopujúcich mestečko. Následne sledujeme životy viacerých postáv. Vdovy Milady, ktorá celé dni drie, jej dcéry Aničky, ktorá trávi svoj čas najradšej v močiaroch, mladej ženy Hany, ktorá sa rozhodla vrátiť do svojho rodného mestečka a napokon aj učiteľky Heleny, ktorá je tou mŕtvou z bažín. Osudy obyvateľov mestečka, sa prelínajú, niektoré autorka načrtáva viac, iné menej. Všetci ale túžia vystúpiť z pomyselnej hmly, v ktorej sú uväznení.
Petra Soukupová: Nejlepší pro všechny
Aj Petra Soukupová sa môže pýšiť cenou Magnesia Litera. Píše pre deti aj dospelých a nepochybne je to kvalitná česká próza. Na sklonku roka vydala hneď dve knižky: Nejlepší pro všechny a Kto zabil Snížka. Prvá je pre dospelých, druhá pre deti a čo je zvláštne, vraj spolu súvisia.
Príbeh rozprávajú traja rozprávači. Viktor, desaťročný chlapec, ktorý žije s mamou v Prahe, bavia ho len počítačové hry a v škole má pravidelne nejaký problém. Hana, mladá žena, sama vychovávajúca syna a zároveň herečka túžiaca po veľkej filmovej úlohe. A Eva, žena v dôchodkovom veku, ktorá žije svoj prísne nalinajkovaný život na dedine. Rozprávači príbehu sa striedajú. Raz vidíme situáciu očami Viktora, raz Hany a raz Evy, čo dodáva textu žiadanú plastickosť.
Petra Soukupová aj tentoraz ostala verná svojmu štýlu. Obyčajné obrázky zo života podáva s prirodzenosťou a zároveň takou uveriteľnosťou, že kniha sa číta sama. A číta sa tak dobre, že keď ostáva posledných pár stránok, dospelý čitateľ si ide zaobstarať aj detskú sestru knihy, len aby mohol ešte chvíľu zotrvať so svojimi hrdinami.
Hana Kolaříková: Pravý leopardí kožich
Psychologický román, v ktorom sa prelína osud súčasnej ženy a jej mŕtvej babičky. Hlavnú hrdinku Janu zastihneme v neľahkom období. Je šestonedieľkou bez dieťaťa. Je archeologičkou povolaním aj životným postojom. Po strate dieťaťa sa prítomnosť Jane rozplýva pred očami, stále viac sa ponára do minulosti, svojej, aj svojho rodu. Jej krásny historický byt na Václavskom námestí sa napĺňa energiou mŕtvych židovských predkov. A moc vytrhnúť ju z toho bezčasia nemá ani jej podvedený partner, ani muž s ktorým podviedla, ani jej najlepšia priateľka ani rodičia. Na pozadí jej osobnej drámy sa odvíja silný príbeh Erny, ženy, ktorá prežila holokaust. Oba príbehy nakoniec vyústia do prekvapivého záveru, ktorý dojem z románu ešte umocňuje.
Každá z autoriek píše inak. Kým Soukupová je strohá, Kolaříková používa farbisté opisy, u Bolavej sa snúbi úspornosť s poetickosťou. Pojítkom všetkých troch je ale pochmúrnosť, smútok a majstrovský štýl písania.
Radka Třeštíková: Osm
A ešte jedna česká kniha sa dostala do môjho top rebríčka: Osm od Radky Třeštíkovej. O nej som však už písala, tak iba toľko, že kto má rád Viewegha, obľúbi si pravdepodobne aj Treštíkovú.
