Na facebooku, kde chodím viac-menej sporadicky, mi zrazu vyskočila informácia o bratislavskom víkendovom seminári s Rinpoche Tulku Lámom Lobsangom. Inklinujem k duchovnu a sú mi sympatické princípy budhizmu, ale budhistických prednášok a praktikovania som sa doposiaľ zúčastnila len zriedkavo. O Lámovi Lobsangovi som dovtedy nepočula, no mala som pocit, že s týmto majstrom sa mám stretnúť. Zároveň som zistila, že na portáli Ženy v meste môžem súťažiť o lístok. Zapojila som sa do súťaže a nechala som to ďalej na náhodu. Alebo osud? Verila som, že ak to má tak byť, tak na seminári budem. Aj keď mi rozum hovoril, že šanca je malá, že som doposiaľ nikdy nič nevyhrala, atď. No vnútorný pocit bol silnejší, a preto som nebola až tak prekvapená, keď som videla pri výhercovi lístka moje meno. A už som sa tešila na víkend a plánovala cestu do Bratislavy.
Do hotela Crown Plaza som dorazila tesne pred začatím, ale aj napriek tomu sa mi podarilo nájsť miesto v Lámovej blízkosti. V miestnosti bolo pohodlne uložených na zemi asi 150 ľudí a čakalo na prednášku s názvom Prebuď svoju myseľ a otvor srdce. Keď sa Láma usadil na svoj provizórny piedestál, prekvapil ma jeho mladistvý vzhľad. Radosť, ktorá z neho vyžarovala, sa dala krájať. Celá jeho víkendová prednáška sa niesla v tomto radostnom a humornom duchu. Hovoril o veciach vážnych aj menej vážnych, no neustále s úsmevom. Veď ako neskôr odznelo: V živote máme každý približne napríklad 20 tisíc dní, z toho 10 tisíc dní prespíme, ďalších niekoľko tisíc sa vzdelávame a pripravujeme na prácu, ďalších veľa tisíc pracujeme. Z toho malého zvyšku našich dní sa často hneváme, naťahujeme a riešime vzťahy a problémy.. Koľko dní teda zostáva na radosť a užívanie života v ktorom sme sa zrodili? Preto ten úsmev na jeho tvári a vyžarujúca radosť. Odovzdával nám to, čím sám žije. Bolo to veľmi autentické. Aj zložité budhistické náuky vedel trefne prispôsobiť dobe a našim zemepisným šírkam. Pokúsim sa čo najlepšie opísať, čo ma najviac oslovilo a ako som odovzdané učenia chápala ja.
Podľa budhizmu máme na našich srdciach tri zámky, ktoré keď sa nám podarí odomknúť, otvoria nám celé srdce. Sú to hnev, pripútanosť a nevedomosť. Keď je niekto nahnevaný, nekoná slobodne a otvorene. Koná za neho jeho hnev. Nemali by sme preto posudzovať osobu ako takú, ale len jej napr. agresívne činy. Striktne oddeliť bytosť od emócie. Ako príklad spomenul, že do väzenia dávame nie osobu, ale jej hnev a zlosť. Osoba si tam odpykáva činy, ktoré urobila, keď bola stotožnená s touto emóciou. Keď sa jej emócie nadobro podarí zbaviť, je to zas len bytosť ako každá iná. Všetci sme jedno. Neodsudzujme preto bytosti, ale ich činy. S bytosťami by sme mali radšej súcitiť, sú na tom horšie ako my, keď sa k takýmto činom odhodlajú. Ako príklad uviedol aktuálnu tému teroristov.
Emócie ako také (hnev, zlosť, pripútanosť,..) začínajú v mysli. Keď narastú do rozmerov, že tam už niet miesta, idú ďalej na telesnú úroveň a prejavujú sa slovami až krikom. Keď ani to nestačí, idú ďalej až do agresívnych činov. Ale karma nás zastihne, je ako polícia – no je neomylná a nezabúda. (V slovenčine máme nato príslovie: Božie mlyny melú pomaly, ale isto).
Tri zámky srdca sú inak povedané vlastne tri základné utrpenia. Aj druhý zámok – pripútanosť, je utrpením. Ak lipneme na veciach a ľuďoch, tak trpíme, lebo všetko je pominuteľné. Pociťujeme žiarlivosť a strach, ktoré sú opakom šťastia a radosti. Radosť a šťastie sú nám pritom prirodzené. Ako zakalená voda. Keď bahno usadne, zostáva čistá voda – čistá radosť, naša podstata.
Tretím zámkom je ignorancia alebo nevedomosť. Súvisí s egostrednosťou. Keď sme egostrední, sme len sami pre seba. Nemáme srdce pre ostatných. Preto nie je potom rozdiel žiť bez srdca alebo nežiť vôbec.
A ako tieto tri zámky odomknúť, aby sme mali otvorené srdce? Existujú na to tri kľúče: láskavosť, súcit a “bodichita“. Posledný z troch kľúčov znamená hovoriť a konať tak, ako to cítime, tak ako je nám to prirodzené. Je kľúčom k zámku nevedomosť a potrebujeme k nej múdrosť, lásku a aktivitu. Ak chceme niekomu pomôcť, tak múdrosť a láska bez činov sú k ničomu. Takisto aj láska a činy bez hlavy - môžu viac ublížiť ako pomôcť. Podobne je to s rozumnými činmi bez lásky.
Láma Lobsang nás aj prakticky naučil, ako odomknúť zámky hnevu a pripútanosti – meditáciou. Pri meditácii s láskavosťou na zámok hnevu sme želali všetko to dobré, čo chcem ja, samému sebe, svojim blízkym, známym a aj nepriateľom. Pri praktikovaní meditácie súcitu na zámok pripútanosti zas neželáme nikomu z vyššie uvedených nič, čo si neželám ja sám. Meditáciu treba, ako sám povedal, vnútorne prežiť a pocítiť, nielen uvedomiť si na rozumovej úrovni. Tieto praktiky nám odporučil robiť najbližších 21 dní, že uvidíme, čo sa potom bude diať. Robíme tým pozitívnu motiváciu a zmení sa nám myseľ. Opäť pripomenul, že prirodzeným stavom každého z nás je radosť a otvorené srdce.
Máme zakódované, že keď sme milí a láskaví, môžu nám ublížiť a využiť nás. Opak je pravdou. Keď sme úprimne milí, priťahujeme si do života milých ľudí a milé situácie. Keď sa nám aj napriek tomu deje po čase stále aj niečo nemilé, bude to karmou. No to by vraj podľa Lámu bolo na ďalšiu prednášku.. Pozitívne ale je, že nepriateľ nám dáva príležitosť na praktikovanie láskavosti a súcitu. Keď mením sám seba, nepriamo mením aj druhých. Meniť môžem len sám seba, nie druhých. Naopak pomôcť môžem len druhým, nie sebe. Cez pomoc ostatným pomáham aj sebe.
Podľa slov Lámu Lobsanga majú vo všeobecnosti muži viac strachu a preto majú v sebe viac hnevu a väčšie ego. Ženy majú zas viac očakávaní, preto u nich prevláda pripútanosť a žiarlivosť.
Otvorená myseľ má tri prirodzenosti: šťastnú podstatu - čiže otvorené srdce, jasnú podstatu – otvorený um a čistú podstatu. Technika, ktorou sa dá dosiahnuť otvorená myseľ, je meditácia, pri ktorej pozorujeme myšlienky. Všetko čo k nám v mysli prichádza, prijímame. Aj to zlé. Neodmietame to. Lebo keď s niečím bojujeme, neodíde to. Naopak všetko, čo z našej mysle odchádza, aj keď je to dobré, nechávame odísť, plynúť a nezadržiavame to. Dôležité je byť jasný sám k sebe aj k ostatným. Keď to nezoberú, je to ich problém. Treba urobiť krok, aj keď zlým smerom, ale aspoň sa pohnem z miesta a viem, kde je zlý smer.
A na záver - v praktickom živote to, o čom láma prednášal, znamená každé ráno sa zobudiť so želaním byť šťastný. Keď si to dostatočne dlho budem úprimne želať a konať tak na všetkých úrovniach, stane sa.
Od stretnutia s Lámom Lobsangom prešli už týždne, no učenie vo mne zostáva. Keď niečo zažijeme, nielen vypočujeme alebo prečítame, zanechá to v nás viac. Nie je jednoduché zmeniť sa, uvedomovať si svoje zámky a stále dookola skúšať čistiť kľúče od hrdze. Ale len čistením raz tú hrdzu dostaneme preč, aby sme mohli odomknúť.
Ďakujem za možnosť a príležitosť zúčastniť sa, prežiť a ďalej užívať. J
Prečítajte si aj Láma: Ak chcete byť šťastní, meňte samých seba, keď chcete problémy, meňte iných
