Nápad vznikol spontánne. Jedna kamarátka, jedna charitatívna akcia….poď, potrebujeme predávať oblečenie a získať financie na dobré a kvalitné projekty. Tak som do toho šla. Najskôr som urobila veľkú revíziu šatníka a pozháňala oblečenie, topánky a doplnky, ktoré by sa mohli hodiť a potom som sa nechala nahovoriť aj na predvádzanie (Prečoooo?). Strhla ma nálada a nasadenie s akým dievčatá a ženy pracovali. Prehliadku už robia niekoľko rokov, je spojená s diskusiou, v ktorej upozorňujú na dôležité problémy ako je detská práca, prípadne obchodovanie s ľuďmi a podobne.

Čím viac sa akcia blížila, tým viac stúpalo nadšenie, pretože sa začali črtať jednotlivé modely, ktoré organizátorky šikovne dávali dokopy, začali sa objavovať modelky, ktoré budú predvádzať. Všetky boli krásne. Nemali 18 rokov, ani 18 kíl. Boli rôzneho veku, rôznej postavy a rôznej konfekčnej veľkosti. Na každú sa niečo krásne našlo. Navyše jednotlivé modely dostali svoju hudbu, na ktorú mali predvádzať a svoj poetický názov ako Púštna ruža, Rapsódia v modrom, Vidiek v meste či Mary Poppins. Nakoniec nás bolo 16. Šestnásť ľudí, ktorí sa nadchli, urobili si čas a rozhodli sa podporiť tento malebný projekt.

Každý, kto ma pozná vie, že moja konfekčná veľkosť nie je zďaleka 36. Takže som mala určité obavy, ako sa ja sama zžijem s predstavou, že mám pred 100 ľuďmi predvádzať šaty a sama seba. Som organizačný typ a rada pomôžem, vybavím, urobím. Ale keď sa na mňa upierajú zraky ľudí, vždy potrebujem, aby to bolo kvôli tomu, čo hovorím, nie kvôli tomu ako vyzerám. Keď otváram výstavu, keď hovorím do médií o knihe alebo autorovi, nie som nervózna, lebo to nie je o mne. Mám text! A mám posolstvo. Pri predvádzaní modelu nemajú modelky nič. Len seba a to oblečenie. Oni sú odkaz, oni sú médium.

Poviem to na rovinu, je to veľmi ťažké. Je ťažké predať niečo iba cez seba, cez svoj výzor, svoje telo, keď nie ste o sebe presvedčení. Keď ste introvert, ktorý sa rád schováva za svoje vedomosti, znalosti a informácie. Ale povedala som si, že to dám. Že to je možno šanca sa so sebou spriateliť. Šanca vyjadriť sa aspoň raz cez to vonkajšie. Neskrývať sa a hrdo kráčať bez ohľadu na vek, veľkosť aj komplexy. Nakoniec to bolo oslobodzujúce a euforické. Lebo hoci po móle kráčate sama, ten potlesk a uznanie ľudí je všade okolo vás. Zasa ste o krok bližšie k sebe, zasa o sebe zistíte niečo viac. Spoznáte svoju novú časť, porazíte trošku svoju nízku sebadôveru.

V médiách sa objavili informácie o tom, že prestížne módne domy nebudú už na mólo púšťať dievčatá, ktoré majú zdravotné problémy a príliš nízky BMI index. Že nebudú spolupracovať s príliš vychudnutými modelkami a podieľať sa tak na propagácii anorexie. Tsss. Keď prídete o rok na módnu prehliadku Katolíckej charity, ktorá bude opäť určite vynikajúca, uvidíte, že tam sa už týchto neduhov dávno zbavili. Niečo ako BMI index…to my už dávno neriešime. 

 

Prečítajte si aj Nájsť si prácu aj v päťdesiatke