|
BRATISLAVA. Má prestíž a spoločenské uznanie u nás i vo svete. V rebríčku Businnes Insider je povolanie právnik v dvadsiatke profesií, ktoré majú budúcnosť na najbližších desať rokov.
Inak však v tejto profesii fungujú ženy a inak muži. V troch zo štyroch základných právnických profesií prevažujú muži – v prokuratúre, medzi advokátmi a medzi exekútormi. Tradične dominujú ženy iba súdnictvu.
Po skončení vysokej školy majú väčší problém nájsť si prácu absolventky. Vyplýva to z údajov od januára do októbra 2016, ktoré poskytla Katarína Tešla, PR manažérka spoločnosti Profesia.sk. Prácu advokátky hľadá takmer 56 percenta žien (44 percenta mužov), o zamestnanie právnika sa uchádza 58 percent žien a takmer 42 percent mužov. Zamestnanie advokátskeho koncipienta hľadá takmer 63 percent žien, ale len 37 percent mužov.
Typický sudca je žena do 35 rokov
V prokuratúre podľa minuloročného prieskumu TASR pracuje 452 žien z celkového počtu 930 prokurátorov. V exekúcii je žien len tretina – z 334 je ich 109. Aj medzi advokátmi prevládajú muži. „Z celkového počtu advokátov - 5283 je evidovaných v zozname advokátov vedených komorou 2078 žien. Z celkového počtu advokátskych koncipientov 2083 je evidovaných v zozname advokátskych koncipientov vedených komorou 1165 žien,“ povedala pre Ženy v meste Naďa Ondrišová, riaditeľka mediálneho odboru Slovenskej advokátskej komory.
V súdnictve je to už dlhé rok inak. Typickým sudcom na Slovensku je žena. Z 1337 aktívnych sudcov v minulom roku bolo 843 žien, teda dve tretiny.
„Súdna moc je majoritne obsadená ženami, aj na pohovory sa hlásia vo väčšine ženy a miesto aj získajú. Prototypom vymenovaného sudcu je žena,“ hovorí pre Ženy v meste advokátka Zuzana Čaputová, ktorá už pätnásť rokov pracuje pre VIA IURIS.
Podľa prieskumu tejto odbornej neziskovej organizácie z mája 2016 je typickou sudkyňou žena (55 percent), ktorá má 30 až 35 rokov (76 percent), je zvnútra justície (81 percent) a nemá blízke v súdnictve blízke osoby. Táto charakteristika sa nemení od roku 2011.
VIA IURIS, ktorá v prieskume sledovala sudcov okresných súdov od mája 2015 do mája 2016, zaznamenala pokles počtu žien o 8 percent. „Ak by tento trend pokračoval aj v budúcnosti, mohol by prispieť k postupnému odfeminizovaniu justície, kde v súčasnosti pracuje až 66 percent žien,“ napísala k tomu VIA JURIS.
Ženy v práve zarábajú menej
Muži a ženy fungujú v práve rozdielne a prejavuje sa to aj na platoch. V rebríčku 10 najlepšie platených profesií na Slovensku sú pritom právne a účtovnícke činnosti siedme. Plat advokátov či advokátok, ale aj notárov, sudkýň, exekútorov či znalkýň bol v minulom roku 1414 eur mesačne.
Pre ženy to úplne neplatí. Rozdiely v platoch mužov a žien na rovnakých právnických pozíciách sú podľa údajov z portálu Profesia.sk z obdobia január až október 2016 značné.
Najviac zarábajú muži ako advokáti, hrubý mesačný príjem majú 2250 eur, ženy v rovnakej pozícii zarábajú 1976 eur. Rozdiely sú aj na pozíciách právnika – muž dostane v hrubom mesačne 1506 eur, žena 1275 eur. Pohlavie sa prejavuje aj na postoch advokátskych koncipientov, kde muži zarábajú 837 eur mesačne v hrubom, kým ženy 730 eur.
Je to aj tým, že na čele právnických firiem veľa žien nie je. Podľa údajov advokátskej komory je vo vedení obchodnej spoločnosti poskytujúcej právnej služby len 378 kolegýň.
Advokácia sú mužské vody
„Advokácia je na rozdiel od súdnictva, kde je zamestnanecký pomer, slobodné zamestnanie, kde nemáte takú mieru istoty. Sloboda je v tomto povolaní vyvažovaná neistotou, čo môžu byť viac mužské vody, keďže sa tam treba na trhu právnych služieb presadiť v konkurencii. Aj preto je možno súdnictvo lákavejšie pre ženy,“ hovorí Zuzana Čaputová.
Ona sama po skončení Právnickej fakulty Univerzity Komenského začala pracovať v miestnej samospráve. „V 90. rokoch to bolo pre mňa veľmi zaujímavé, právo týkajúce sa samospráv na Slovensku sa len formovalo. Bola som pri zrode progresívne fungujúceho úradu v Pezinku,“ spomína si na svoje začiatky.
Od roku 2001 sa spolu s VIA IURIS venuje právu vo verejnom záujme „najmä účasti verejnosti na rozhodovaní v kauzách a v analytickej a legislatívnej robote sa venujeme systémovému nastaveniu verejnej moci, najmä súdnictvu, prokuratúre a polícii,“ vysvetľuje Čaputová.
Na tom, aby mali ľudia chuť podieľať sa na rozhodovaní v kauzách, má veľkú zásluhu práve Čaputová. Štrnásť rokov zastupovala Pezinčanov v boji proti pezinskej skládke odpadov, než ju Najvyšší súd SR vyhlásil za ilegálnu a zakázal ju používať. V apríli tohto roka za to dostala Goldmanovu enviromentálnu cenu, ktorá sa vníma ako Nobelova cena v oblasti environmentalistiky.
"Zuzana Čaputová, advokátka v kauzách vo verejnom záujme a matka dvoch detí, stála na čele úspešnej verejnej kampane za uzavretie druhej skládky odpadu v jej meste, ktorá mala byť prevádzkovaná v blízkostí ľudských obydlí, a znamenala precedens pre angažovanosť verejnosti na postkomunistickom Slovensku a právny precedens pre Európsku úniu," odôvodnila nomináciu Nadácia Goldman Environmental Foundation, ktorá cenu udeľuje.
Aj tak je Zuzana Čaputová skeptická, keď hovorí o tom, ako sa právo na Slovensku za posledných dvadsať rokov zmenilo.
Ako zákon obísť
Na jednej strane chváli zákony, ktoré sa zlepšili. „Prebrali sme rôzne inštitúty zo zahraničia, ktoré posilňujú transparentnosť, účasť verejnosť, férovosť, potieranie korupčného správania sa, až sa to vyúsťuje do istého legislatívneho optimizmu, ale akoby sa otvárali nožnice medzi zákonnou úpravou a aplikačnou praxou. Pociťujem relativizáciu práva, či má zmysel dodržiavať pravidlá a postupovať férovo. Nastala aplikačná tvorivosť, zameraná najmä na to, ako zákon obísť,“ vysvetľuje.
Tvorivosť ide podľa nej naprieč sektormi, ale dotkla sa aj práva a právnikov.
„My sme ako právnici vedení k tomu, aby sme sa na javy sveta pozerali zo všetkých aspektov, ale esenciálne hodnoty dobra a zla, pravdy a klamstva, sa postupne zamotali v 50 odtieňoch sivej. Zrazu naša argumentačne zdatná myseľ prekrýva prirodzený cit pre spravodlivosť, takže aj dieťa v škôlke má jasnejší pohľad,“ hovorí.
Diskusiu o hodnotách zažila sama, keď pred mesiacom vrátila ocenenie Právnickej fakulty UK v Bratislave. Nechcela rovnakú cenu akú dostal komunistický predseda vláda Peter Colotka, exposlanci Mečiarovho HZDS Katarína Tóthová a Ján Cuper, ktorý navyše v tohtoročných parlamentných voľbách kandidoval za Kotlebovu stranu.
„Tieto tri mená sú spojené s režimami, ktoré neboli pozitívne pre Slovensko – komunizmus, mečiarizmus a patrí tam aj kandidatúra za kotlebovcov. Chceli sme dať s ďalšími dvoma kolegami najavo, že rozlišovanie hodnôt je veľmi dôležité. Nielen pre nás, ale aj pre spoločnosť, pre históriu Slovenska a najstaršiu právnickú fakultu samotnú,“ dodáva Čaputová.
Prečítajte si aj Ženy nemôžu mať všetko, hovorí Tatiana Prokopová, ktorá vedie právnickú firmu s ďalšími dvoma ženami
