|
S Nilayom sme boli na víkende v Amsterdame. Nezačali sme moc dobre. Prvú noc bol Nilay tancovať až do ranných hodín. On dospával a ja som sa druhý deň od rána túlala sama po meste. Bola som nahnevaná, veľmi ma to štvalo. A prekážalo mi aj to množstvo ľudí okolo mňa, do ktorých som neustále narážala.
Našťastie sme mali v tú sobotu telefonát s našou koučkou, a tá nám položila otázku, ked zistila, ze sme kazdy na inom mieste: aký víkend chcete mať v Amsterdame? Vysvetlila nám, že v živote máme dve možnosti – buď len reagovať na podnety alebo druhá možnosť je, že si vedome vytvoríme to, čo chceme prežiť.
Došlo mi, že my dvaja sme si kúpili letenky do Amsterdamu, ale vôbec sme sa nedohodli, ako chceme ten víkend v Amsterdame prežiť. A tak si každý ideme svojou cestou bez ohľadu na to, že sme tu spolu. Dali sme si zámer: môj bol, že si budem mesto užívať. Také, aké je. Nilay si dal zámer, že bude ku mne pozorný a láskavý.
Po nespokojnom začiatku v rušnom Amsterdame s tisíckami turistov, áut a bicyklov, do ktorých som ráno sústavne narážala, došlo ku zmene. Ja som prijala fakt, ze tu je ruch, ktorý patrí k tomuto mestu a rozhodla som sa, že si tým nenechám pokaziť víkend. Že si chcem užiť mesto také, aké je. A odvtedy, ako keby turisti "zmizli". Bolo príjemné prechádzať sa po polo/prázdnych uliciach. A Nilay bol milý, pozorný, láskavý, a tak sme si krásne užili mesto vo dvojici a prežili sme vikend ako sme si ho zaumienili. Ako sme to dosiahli? Stačilo si určiť zámer, porozprávať sa o ňom a potom robiť aktivity v súlade so zámerom.
Poučenie pre mňa: mať zámer v každej situácii. Zámerom si určíme život, ktorý chceme prežiť. Bez zámeru len reagujeme na podnety života. Sme ako pierko vo vetre a ideme tam, kam nás vietor zavedie bez ohľadu na to, čo chceme. Toto môže spôsobiť frustráciu a rezignáciu na život. Riešením je si vedome naplánovať svoj život a žit podľa toho.
Ako to robíte vy?
S láskou,
Barbara
