Niekde sú za krásne považované malé nohy, inde veľké oči. V niektorých krajinách vám povedia, že ste tučná, a myslia to ako kompliment. V iných dievčatá s kilami navyše nie sú považované za krásne. Ideál krásy sa mení s prekročením hraníc. V thajských vlakoch, napríklad, hlása reklama miesta špeciálne vyhradené pre ľudí s belšou pokožkou.

V Mjanmarsku nosia (nielen) dievčatá na tvári počas celého dňa prírodný make-up. Kameň ovlažia vodou a začnú po ňom trieť drevom thanaka. Vznikne pasta, ktorú si nanesú na tvár. Niekedy iba tak hala-bala, inokedy nakreslia na tvárach obrazce.

„Je ochladzujúca, chráni pre slnkom a pôsobí priaznivo na pleť,“ vraví mi mladá Barmčanka Phyu Phyu. „Chceš? Natriem ťa!“ vykríkne nadšene a už beží po všetko potrebné. Pre mnohé miestne ženy je nanesenie make-upu každodenným rituálom, podobne ako u nás. Len ten make-up je prírodný.

 

Phyu Phyu mieša drevo thanaka s vodou a použije ho na tvár.

 

Pasta naozaj príjemne chladí. Celú tvár mám žltú, prechádzam sa ulicami malého mestečka Nyuangschwe a premýšľam, či sú mojím zjavom viac prekvapení miestni obyvatelia alebo turisti. V priebehu pol hodinky počujem od štyroch Barmčanov a Barmčaniek, že som krásna. „Veď predsa nevidíte moju tvár,“ pomyslím si. Ale veď aj u nás sa ženy často skrývajú za make-up a sú tak považované za krásne.

 

V Thajsku letia Kórejčanky

„Aký je ideál krásy v Thajsku?“ pýtam sa mladej  Thajčanky Mook. „Kórejčanka,“ odpovedá bez premýšľania. Zamyslím sa, či som už preletela do inej krajiny, ale nepreletela. „Skrátka, čím belšia, tým lepšie. A s veľkými očami,“ podľa Mook je definícia krásy v Thajsku jasná.

A nie len podľa nej. Aj reklamy v televízii, bilboardy v mestách, herečky vo filmoch, všetko naznačuje, že najkrajšia je žena nízka, chudá, s pokožkou bielou ako porcelán a očami veľkými skoro ako ping pongové loptičky. Tie prvé dve kategórie nie sú v Thajsku nevídané, Ázijčanky majú skrátka to, po čom my v Európe túžime, geneticky dané. Horšie je to s bielou kožou a veľkými očami. Prirodzená je tmavá pokožka, aj preto, že sme v horúcich krajinách. A oči miestnych obyvateľov sú často prirovnávané k zrnkám ryže. 

Prvý nedostatok vraj vyriešia bieliace krémy, bieliace injekcie, bieliace pilulky, či lasre – tiež hlásajú reklamy. Ten druhý, stále viac obľúbené plastické operácie.

 

Foto - Boryana Dzhambazova

 

Trh s bieliacimi produktmi rastie

Kým v Európe platíme za to, aby sme zo solárka vyšli s bronzovou kožou, v juhovýchodnej Ázii ťažko zoženiete krém, ktorý nemá bieliace účinky. Nielen krém, aj dezodorant, telové mlieko, sprchovací šampón, či dokonca krém na opaľovanie, idú lepšie na odbyt, ak obsahujú bieliace látky.

V ázijských krajinách ako je Japonsko, Thajsko, Čína, Kórea či Indonézia sa trh s bieliacimi produktmi zväčšuje. V Thajsku v roku 2012 uviedli špeciálny krém na vybielenie pokožky v okolí vagíny. Výsledky už za štyri týždne!

Podľa prieskumu londýnskej spoločnosti Datamonitor Consumer, ktorý uskutočnila v roku 2013 v 24 krajinách na vzorke viac ako 25-tisíc ľudí, polovica opýtaných v Ázii považovala bieliace účinky krémov za nevyhnutnú súčasť produktov. V západnej Európe a Severnej Amerike sa takto vyjadrila menej ako štvrtina opýtaných.

Používanie chemických látok, ktoré obsahujú krémy, však nie je vždy legálne. Mnohé obsahujú olovo či ortuť, ktoré sú zdraviu nebezpečné.

Mladé Ázijčanky túto otázku často neriešia. „Veľa žien chce byť bielych a neuvedomujú si, že môžu ochorieť,“ vraví Kambodžanka Elisa. „Ja som belšia, keď som doma, v provincii. Tam nosím dlhé rukávy. Tu v Phnom Penhe, sa obliekam výstrednejšie a tak som tmavšia,“ popisuje.

 

Barmčanka má na tvári make-up z dreva thanaka..

 

Svetlejšia sa lepšie vydá

Väčšina žien v Thajsku i v Kambodži cíti príliš veľký tlak spoločnosti. Nečudo. Dokonca reklama na rýchlovlaku v rámci thajského hlavného mesta Bangkok isté obdobie hlásala slogan: Miesta rezervované pre ľudí s bielou pokožkou.

„Dokonca v niektorých inzerátoch na prácu uvádzajú špecifikáciu: biela, 170 cm vysoká... V iných prípadoch zase žiadajú milučkú tvár s vysokým nosom. Spoločnosť pre nás nakreslila čiaru, po ktorej musíme kráčať,“ povedala Thajčanka z reklamy pre Asian Correspondent.

Nielen médiá, literatúra, či iné formy umenia určujú, ako majú ženy vyzerať. V Thajsku i v susednej Kambodži súvisí farba pokožky so spoločenským postavením ženy. „Išla som s mamou do obchodu, kde ju poznala predavačka. Spýtala sa jej, či som jej pomocníčka v domácnosti. Iba preto, že je moja pokožka tmavšia ako mamina. Niekedy na tom naozaj záleží,“ vraví mladá Kambodžanka v traileri na dokumentárny film Elijah Chhumovej Kambodžská krása.

 

Foto - Boryana Dzhambazova

 

Podľa Napat Chaipraditkulovej, autorky štúdie Thajsko: krása a globalizovaná seba-identita prostredníctvom kozmetickej terapie a bielenia kože, vo väčšine častí Ázie platí, že čím svetlejšiu kožu niekto má, tým vyššia je pravdepodobnosť získať manžela, či manželku z vyššej sociálnej vrstvy.

Ženská krása v Thajsku je dôležitá pri dohodovaní úspešného manželstva a tiež pri získaní postavenia v rámci novej rodiny.

 „(Tento ideál krásy) má svoj pôvod ešte v predstave, že aristokracia by mala mať bielu pokožku a nižšie vrstvy ju majú tmavú,“ povedala profesorka Suwirakorn Ophaswongse z Bumrungrad International Hospital pre magazine Standard. Rozdiely vo farbe pokožky jednoducho súvisia s tým, že ľudia, ktorí pracujú na poliach, sú vystavovaní slnku a preto sú tmavší.

 

Barmčanka.

 

Vychudnuté ženy v Kambodži „neletia“

Proti predstavám o  fyzickej kráse stojí pohľad budhizmu, ktorý je hlavným náboženstvom v Thajsku, v Kambodži a ďalších ázijských krajinách.

Podľa Van Esterika, budhizmus definuje estetiku a krásu žien ich dobrými vlastnosťami. Verná, úctivá a dobrá žena je považovaná za krásnu.

Tradičné náboženské pohľady však prevalcoval konzum, marketing kozmetických firiem, aj kultúrny a historický kontext.

V ázijských i afrických krajinách sa vám stane, že sa vás miestni dotýkajú. Máte inú pokožku. Ba čo viac, na rukách máte ochlpenie. Znenazdajky vám hladia ruky a usmievajú sa pritom. Najkrajšia je inakosť, na farbe nezáleží. V Európe menej, my radšej chudneme. To zase môžeme závidieť Kambodžankám. „V Kambodži sú všeobecne menej obľúbené vychudnuté ženy, je lepšie, keď máš viac kíl,“ vraví Elisa. „Mne sa nedarí pribrať a pritom jem a jem,“ sťažuje si žena so 44 kilami.

Každá máme niečo, s čím nie sme spokojná. A určuje to aj spoločnosť. Do akej miery, je aj na nás. V Ázii na farbe záleží. Ale nie Kambodžanke Elise.