Starostlivosť o dieťa. Téma č. 1 po rozchode partnerov. Komu, kedy, o ktorej, na ako dlho? Koľko peňazí? Traumatizujúce obdobie nielen pre dieťa, ktorého rodičia nezvládli manželstvo či partnerstvo, ale aj pre samotných aktérov – matku a otca. Keď častokrát hľadáme správne slová, keď sa zvnútra derie zlosť, cítime krivdu, ale aj ľútosť. Mix rôznych pocitov, ktoré nevieme ovládať. Obrovský smútok, že sme zlyhali.
Deti zverené do starostlivosti matky. Absolútne to najprirodzenejšie. Sú aj prípady, keď práve muž – otec je omnoho lepším a vhodnejším kandidátom. Žena sa totiž nedokáže postarať o vlastné deti. Alebo, jednoducho odíde, nevediac kam. Prípady sú individuálne. Ešte aj bolestivejšie. Keď ani jeden z rodičov nejaví záujem. To je už to najhoršie, čo dieťa môže vo svojom živote zažiť, aj keď práve detský domov či pestúnska starostlivosť sú najlepším riešením.
Ale, ruku na srdce. Ako sa naozaj správame, keď nám bolo dieťa do starostlivosti zverené? Sme ústretoví? Alebo cítime moc a chceme byť tými, ktorí poťahujú nitky. Zo svojej pozície rozmýšľajúc, ako tomu druhému skomplikovať život. Je úbohé, ak ten druhý rodič musí žobroniť o vlastné dieťa. Doprosovať sa ako o nejakú vec. Keď sa mu zamedzuje stretnutiam. Máme právo určovať, čo je správne a nesprávne pre dieťa? Každý jeden konflikt dieťa cíti. Je vnímavé, všíma si ako sa rodičia k sebe správajú. Veľkým predpokladom po rozchodoch je hľadať si nový vzťah, alebo túžba založiť si rodinu. Majú na to nárok obaja partneri. Musíme rozmýšľať o takýchto situáciách už dávno predtým, keď ideme od seba. Zažívať, že deti chodia k novým partnerom nie je nič príjemné. Tak to ale v živote chodí. Treba sa s tým vyrovnať, nič iné nám neostáva. Je neskoro plakať nad rozliatym mliekom.
Aj keď nám bolo ublížené a rany sa ťažko hoja, každý z nás robí chyby. Všetky tie poťahovačky okolo, ublížia nie tomu druhému, ale hlavne tej nevinnej osôbke – dieťaťu, ktoré rastie, vyvíja sa a ono vôbec za nič nemôže.
Prečítajte si aj Sťahovanie mi otvorilo oči: Drobnosti, na ktorých záleží!
