Aj vy poznáte ľudí, ktorí majú všetky predpoklady na hviezdny vzostup? Sú krásni, múdri, nadaní. Niektorým z takejto „výbavy“ šibe a nedajú si nič povedať. Sú namyslení a premúdrelí, ako keby nás chceli presvedčiť, že pekní si môžu dovoliť viac, nemusia na sebe pracovať, ani sa zdokonaľovať. Je to ale krátkozraké!

Hviezdny vzostup by mohol byť prisúdený aj čaruplným mestám. K takým dobre vybaveným krásaviciam, ktoré od prírody do vienka čo to dostali, nepochybne patria Trenčianske Teplice.

Pred nedávnom sme ich s manželom navštívili a využili niekoľko atrakcií, ktoré ponúkajú. Keďže hovoríme o kúpeľnom meste tak, samozrejme, kúpeľ. Po nej sme si dali dobrú kávu so zákuskom v peknej kaviarni s výhľadom z posledného poschodia istého hotela. Slnečné lúče nás príjemne šteklili a ešte viac zvýrazňovali pocit dokonalého relaxu. Paráda! Už dávno som si toto mestečko zamilovala, aj keď sa mi občas zdá, že moju lásku neopätuje. Podobne ako tí pekní, nadaní ľudia, aj Trenčianske sa niekedy „tvária“, že sa už nemusia zdokonaľovať.

„To bolo kedysi najvýznamnejšie kúpeľné mesto v tomto regióne, v ktorom sa každý víkend konalo veľa hudobných podujatí,“ povedal mi známy, s ktorým sme sa v spomínanej kaviarni stretli. Vie o čom hovorí, lebo jeho otec bol hudobník z Dubnice nad Váhom a veľmi často sem cestoval alebo chodil pešo cez kopec hrávať s kapelou.

„Tu svoje šnúry začínali najväčšie hudobné hviezdy, až potom išli do Bratislavy, lebo zahrať tu, v Trenčianskych, to bola prestíž,“ vysvetľoval ďalej kamarát. Na chvíľu som si predstavila, ako to tu mohlo vyzerať, ako sa ľudia prechádzali po pešej zóne, ako nasávali atmosféru. Až neuveriteľné, že aj za socíku to tu žilo! Z tamtých čias zostali aj niektoré obchody, čo prezrádzajú výklady zdobené socialistickým „šarmom“. No tak si poviete, že aj to má svoje kúzlo, len keby tie časy odzrkadľovali aj ceny, povzdychnete si. Bohužiaľ, ceny sú z prítomnosti, niektoré dokonca aj z budúcnosti.

Je ale niekoľko vecí, ktoré asi nikdy nepochopím. Napríklad smutná budova v centre Trenčianskych Teplíc, ktorá je architektonickým skvostom. Pripomína Titanic. Aj podobný osud ju stretol - už roky stojí a chátra.

Nepochopím, prečo v jednom z lepších hotelov v centre mesta v nedeľu o 7 ráno na chodbách pokrikujú na seba upratovačky. A nielen to! Jedna k nám bez zaklopania vošla do izby a opýtala sa, či nepotrebujeme vysypať smetný kôš. V nedeľu ráno! Chápete to? Unudených a nesympatických pracovníkov rôznych zariadení ani nebudem spomínať.

Pekná trenčianska krásavica je zaujímavá i intrigujúca. Škoda, že niekedy namyslená a ufrflaná. Áno, je slovenská, je tu blízko, dá sa povedať, za rohom. Možno práve preto ospravedlňujeme jej „náladové“ správanie. Na jednej strane ju máme radi, na druhej - lezie nám na nervy. Prečo sa správa voči nám – zákazníkom tak čudne? Naozaj je tej krásavici jedno, či ju budú nápadníci obletovať?

.

Prečítajte si aj Na koberčeku u svojich detí