|
Poznáte tú túžbu po chvíľke pokoja, ďaleko od všetkých? M. ju hľadá pravidelne vo štvrtok v saune, samozrejme „natajnáša“. Prečítajte si, ako odoláva dobiedzaniu každodennej reality a jedného zatúlaného mužského tela. Ukážka je zpoviedky Hodinu po saune je žena najkrajšia slovenskej spisovateľky Jany Juráňovej. Vyšla v zbierke smutnosmiešnych poviedok Lásky nebeské (ASPEKT 2010), ktorá sa dostala aj do finálovej desiatky prestížnej literárnej ceny Anasoft litera.
*
Konečne pokoj. Miluje to ticho. Vôňu čistoty, no nie ako z práčovne. Vôňu čistých uterákov, vôňu živice, ktorá sa odparuje z dreva v kabínke.
Dnes je sauna pre ženy. Božské. Donaha: kabelka, šaty, všetko do kabínky. Erárny uterák vypraný dočista a dobiela si omotá okolo tela, niežeby sa hanbila, ale pre ten pocit. Miluje samu seba obalenú v krásne vypranom uteráku. Vychutnáva hebkosť svojho tela zahaleného len zľahka.
Sauna je prázdna. Je pracovný deň, dopoludnie, nikto tu nie je. Oplatí sa im to tu prevádzkovať také nevyťažené? Zaženie tie myšlienky – čo ma do toho, božemôj! Prečo stále niečo riešim, pomyslí si, unavená sama zo seba. Zľahka sa osprchuje, otvorí dvere na kabínke a vdýchne horúci voňavý vzduch. Sadne si najprv na najnižší schodík, potom vyššie. Ako dlho tu asi vydržím, pomyslí si. Pot jej príjem ne steká po chrbte. Dnes tu bude pravdepodobne sama a predstavuje si, aké to bude.
Teší sa, ako o chvíľu vyjde von, potom sa opláchne, potom sa rýchlo namočí do malého bazéna so studenou vodou, osuší sa, pri barovom pulte si objedná veľký džús plný vitamínov. Predstavuje si všetko, čo urobí o chvíľu. Áno, stále to isté. Ani teraz si nevychutnáva to, čo práve robí, ale plánuje nasledujúce príjemné chvíle. Rýchlo sa skoriguje a slastne vdýchne suchý voňavý vzduch. Je tu tak úžasne.
Trochu sa jej rozbúcha srdce, predsa len vyjde von a splní svoju predstavu. O chvíľu si sadá na ležadlo s džúsom v ruke. Odpije si, pohár postaví na stolík. Ako na Bahamských ostrovoch. Nikdy tam nebola, ale videla obrázky. Pri mori bola veľakrát, naposledy toto leto. Lenže na dovolenke s deťmi a s manželom si nikdy takto neoddýchne. Neutiekla sem pred nimi? Keby ich nemala, čo by robila? Zbláznila by sa. Nebude na to myslieť. Manžel a deti sú v bezpečí, dostatočne vzdialení. Predsa však vyjde na chodbičku, otvorí svoju skrinku a vyloví z nej mobil. Vezme si ho so sebou a položí na stolík vedľa ležadla. Nikto tu nie je, takže ani kradnúť sa tu nebude. Prevalí sa na ležadlo.
V saune bude môcť pobudnúť asi tak tri – štyri hodiny, k tomu cesta domov, aby to stihla. Manžel je na služobnej ceste, deti v škole. Vzala si náhradné voľno. Nikto z rodiny o tom nevie, do práce jej nemajú prečo volať, snáď. A keď nie, bude to riešiť potom.
Leží zabalená do hebkej prikrývky a sústreďuje sa na svoj dych, sleduje svoje telo, ako sa pomaly a pravidelne vzdúva a klesá, nádych, výdych, tak prirodzene, takmer ľahostajne, ako keď vlny mora špliechajú o breh, príliv, odliv, ako keď sa loď hojdá na vlnách... tichý vánok jej prúdi do pľúc a nežne sa plazí von z jej tela, obmývajú ju mäkké vzdušné prúdy, cíti na pokožke to nežné hladenie, nádych, výdych, nádych, výdych. Ako keby sa na niečo pripravovala, ako keby niečo očakávala. Aké je to sladké len tak si tu ležať. Môže tieto chvíle plné jemného napätia predlžovať donekonečna. Nie, túto chvíľu nezruší, za nič na svete. Len ona, celkom sama, sama so sebou. Poleží si, bude si tíško priasť ako mačka. Nebude sa dívať na hodinky, nechá sa riadiť hodinkami svojho tela, ako to ono chce. Bude ho počúvať. Veď tak málokedy to robí.
Mobil na stolíku divoko zapípa. Zľakne sa. Stalo sa niečo?
Prosím ťa, zavolaj P., aby dohodol v servise opravu auta. Nestihol som to a odtiaľto nechcem volať. Ďakujem, pá, Š.
Leží obalená v prikrývke a rozmýšľa, prečo si pred chvíľou myslela, že tá božská chvíľa sa nikdy neskončí. Mala by manželovi odpovedať, inak jej bude posielať ďalšie a ďalšie esemesky. Určite si myslí, že ona je v práci a že – aj keď nie hneď, tak určite v priebehu dňa – môže pre neho čokoľvek vybaviť.
Čo ak on večer zavolá svokrovcom, tí sa jej neskôr budú vypytovať, čo robila, kde bola, prečo sa mu neozvala, keď ju zháňal. Samozrejme, je to málo pravdepodobné, no jej vlastná predstavivosť jej aj tak výdatne pokazí náladu. Do odpočivárne vchádza mladá žena, ktorá obsluhuje saunu. V ruke má džbán s vodou. Otvorí dvere na kabínke a vyleje vodu v saune na rozpálený kameň, aby sa vzduch trochu ochladil. Nebude to teraz riešiť. Veď muž počká. Mobil nechá na stolíku a vojde do sauny. V duchu túži po tom, aby jej ho ukradli, ale nikto tu nie je.
V saune je horúco. Potí sa a sama nevie, či od zúrivosti, alebo od tepla. Neunikla. Nie je také miesto, kam by mohla uniknúť. Ak by si mobil nevzala so sebou, možno by to bolo ešte horšie. Takto si aspoň môže niečo vymyslieť. Napíše mu, že v práci má frmol, nemôže to stále skúšať, takže radšej zavolá až večer. Muž sa azda upokojí. Ešteže nemôže telefonovať, iba esemeskovať. Na moment si predstaví video telefón a svoju situáciu. Je na tom niečo zlé, že vo štvrtok dopoludnia občas tajne využíva túto možnosť? Sotva by si vedela spomenúť, koľko náhradného voľna už na tieto dopoludnia a skoré popoludnia minula. Isté je, že zverejniť sa to nedá. Muž o jej náhradnom voľne ani nevie, tak ako ona zasa nevie o všeličom inom. Ani nechce vedieť. Niečo za niečo. Tieto štvrtky za to stoja.
V saune je už príšerne horúco, vyjde von a osprchuje sa. Ochladí sa v bazéniku, ale pohoda je už nenávratne preč. Myslí len na tú esemesku a na to, ako na ňu odpovie a kedy. Možno by to mala urobiť čo najskôr, nech to má z krku.
Ľahne si na ležadlo, odpije si z džúsu a vyťuká správu. Trochu sa jej uľaví. Položí mobil späť na stolík, ešte si odpije a čaká. Ak jej muž potvrdí, že to dostal a je to OK, pustí to z hlavy. Ak bude mať ďalšie požiadavky, uvidí, niečo mu napíše.
Mobil je podozrivo ticho. Ako keby sa urazil. Pripomína jej ich občasnú tichú domácnosť. Mohla by sa na to vykašľať, ale nedarí sa jej. Čo keby dala mobil späť do skrinky? Vie, že to neurobí. Pozná sa. Vie, že sa nevyhne predstave, ako jej muž volá zo zahraničia z pevnej linky kamarátovi, aby mu vybavil servis a potom jej zavolá do práce, kde mu povedia, že si vzala náhradné voľno. Jej muž na to nemá dopoludnia čas, určite má nejaké dôležité rokovanie, ale aj tak si to predstavuje a nedarí sa jej pokojne oddychovať. Možno by sa mala zdvihnúť a ísť domov. Odtiaľ všetko v pohode vytelefonovať a napokon poslať ešte jednu esemesku mužovi, že je to v poriadku. Stihla by si ešte uvariť kávu, a kým deti prídu z družiny a krúžkov, oddýchla by si. Mala by to urobiť, no neurobí to. Nevládze zrušiť to, čo si naplánovala a čo si dohodla sama so sebou. Ktosi v nej sa zaťal. A tak leží, a nie je jej dobre. Leží ako na tŕní. Začne si predstavovať, ako asi ležia na klincoch fakíri. Sleduje hodiny a rozmýšľa, či má ísť do sauny, alebo si má ešte poležať. Možno si dá víno so sódou. Možno dokonca džin s tonikom. Iba trošku, aby to v tej horúcej saune vydržala. Niečo musí urobiť.
Vojde do kabínky, ľahne si nahá na uterák. Cíti, ako sa z nej zlosť vyparuje. Tichá domácnosť na diaľku ju prestáva zaujímať. Bolo, bude. Nejako to prejde. A možno to ani nie je tichá domácnosť, možno jej muž akurát nemôže hneď odpovedať. Nebude rozmýšľať nad tým, čo jej muž práve teraz môže alebo nemôže urobiť. Rozmýšľa nad tým, ako o chvíľu vyjde von a vychutná si to víno so sódou. Teší sa na to, čo bude, a vracia sa jej aj radosť z prítomnosti.
Dvere vrznú a dovnútra niekto vchádza. Ona ticho leží nahá na uteráku. Že by sa ešte nejakej žene podarilo prísť vo štvrtok dopoludnia do sauny? Zvláštne, že práve vo štvrtok dopoludnia je sauna len pre ženy. Pre mužov je sauna v piatok popoludní a potom v sobotu celý deň. Vtedy ženy nakupujú a upratujú. V nedeľu dopoludnia je mix a popoludní zasa pre ženy. Ale v nedeľu popoludní sa sem ona nikdy nedostane. Nedeľné rodinné obedy, výlety s deťmi... Tento štvrtok je zázrak. Pot jej steká po chrbte a medzi stehná. Pomaly sa zdvihne, pretiahne sa a stŕpne. V saune je chlap, náčinie má rozbalené na uteráku a díva sa na ňu. Ona sa rýchlo zabalí do uteráka a vyjde von. Čo to má byť?
Dievča za pultom sa na ňu prekvapene díva: Ale veď vo štvrtok je celý deň mix – pre ženy aj pre mužov. Zmenili to nedávno, lebo ženy málo chodili. Myslela si, že o tom vie a že jej to neprekáža, keď prišla... Dievča sa na ňu spýtavo pozerá. V jej očiach číta otázku: Prečo ti to, preboha, vadí? Otvorí ústa, nepovie nič. V duchu sa pýta sama seba: Prečo mi to vadí? A nenachádza presnú formuláciu odpovede, iba prenikavý a vytrvalý pocit – vadí mi to, strašne mi to vadí. Je to trápne, detinské, správa sa tu ako nejaká zatrpknutá cudná chudera, ale vadí jej to.
Dievča sa rozpačito usmeje a ponúkne sa, že poprosí toho pána, aby sa s ňou striedal, takže si nebudú zavadzať. Ona jej so sileným úsmevom poďakuje. Mala by si dať to víno, len ako to vyznie? Bude si ten chlap o nej myslieť, že sa chce uvoľniť? Že je alkoholička? Dá si teda ľadový čaj a ľahne si na ležadlo.
Mobil nedrnčí ani nepípa. Leží na stolíku rovnako ticho ako ona na lôžku. O chvíľu vyjde muž zo sauny, dievčina k nemu pristúpi, niečo mu s úsmevom diskrétne vysvetlí a vzdiali sa. Muž vlezie do sprchy, zabalí sa do plachty a ľahne si na odľahlé miesto. Ona strnulo leží a rozmýšľa, či má takto zostať ešte dlho, alebo sa má pobrať do sauny, keď je tam teraz voľno. Díva sa na hodinky, je tu už asi hodinu a pol, ešte by mohla ísť dnu asi tak tri alebo štyri razy a poriadne sa tam vypotiť, no predstava ustavičnej kontroly priestoru ju naplní únavou. Vybaví sa jej atmosféra čakárne pred ambulanciou zubárky, chodba na daňovom úrade, Bahamské ostrovy sa stratili v nedohľadne, zostali len lôžka s gýčovým vzorom, ešte aj vyblednutým – motív žltého slnka na modrom podklade. Zacnie sa jej po modravých diaľavách, ktoré si už nevie predstaviť, hoci len pred chvíľou tu ešte boli. Leží v obyčajnej saune a začína mať toho plné zuby.
Vezme do ruky časopis, čo leží na stolíku. Návody na krásu, dôverné rady, ako to urobiť čo najdiskrétnejšie a najlepšie, aby žena zostala krásna a príťažlivá. Horoskopy. Prečíta si ten svoj. „Stretnete nových ľudí a zažijete všeličo zaujímavé. Nenechajte sa odradiť,“ radí horoskop. Bezmyšlienkovite otočí stranu. Titulok hlása: „Hodinu po saune je žena najkrajšia!“ Zauvažuje, kedy to asi bude a kto ju vtedy uvidí? Pozrie sa na hodinky. Mobil je ticho, Š. sa neozýva. Má rozmýšľať prečo? Vzápätí zaznie tón. Strhne sa. Muž na odľahlom ležadle dvíha svoj mobil a dôležitým hlasom niečo hovorí.
Ona sa zdvihne, starostlivo si pridŕža plachtu pri tele a vojde do sauny. Neodhaľuje sa. Potí sa v plachte, díva sa na drevené medovo hnedasté steny. Mohla by si doma dať kávu a k nej nejakú malú radosť. Suché keksíky s medom, napríklad, alebo orechy s medom. Niečo mimoriadne.
Dvere sauny sa otvoria, vojde slečna a doleje vodu. Zasyčí para, slečna vyjde von. Nemá pojem o čase. Možno by už mala vyjsť. Necíti sa dobre, ale ani zle. Otvorí dvere a vykĺzne. Muž zdvihne hlavu. Ona sa tým smerom schválne nedíva.
„Zvonil vám mobil,“ povie mužský hlas. Ona poďakuje kývnutím hlavy. Osprchuje sa a sadne si chrbtom k mužovi.
Na malom displeji je zobrazené číslo zmeškaného hovoru: mama.
Muž vojde do sauny, ona naťuká číslo.
„Volala si mi?“
„Kde si? Nemohla som ťa nikde zastihnúť.“
„Vybavujem nejaké veci. Potrebuješ niečo?“
„Nič zvláštne. Len ako sa máš?“
„Dobre. Zavolám ti neskôr.“
„Deti sú zdravé?“
„Áno, chvalabohu.“
„Tak sa ozvi, keď budeš môcť.“
Položí mobil na stolík. Cíti sa, ako keby ukradla niečo, čo vôbec nepotrebuje, a teraz to nemá kam schovať a hanbí sa to vrátiť.
Mobil zapípa.
Prosím Ťa, dala si mi do tašky aj fotoaparát? Nemôžem ho nájsť. Š.
Pocíti v hlave vákuové prázdno. Vždy mu balí veci, aj tentoraz mu ich balila, no nevie, či je tam aj fotoaparát a nevie, kde by mohol byť. Skúša si spomenúť a oblieva ju zlosť, že si Š. dovolí otravovať ju niečím takým a zároveň aj radosť, že tichá domácnosť bola len zdanlivá. Ale čo mu má napísať? Ak fotoaparát nie je v bočnom vrecku veľkej tašky, tak tam vôbec nie je, ale veď jej muž vie, kde mávajú na cestách fotoaparát. Vždy v tom bočnom vrecku veľkej tašky. Skúša si spomenúť, či je foťák doma položený na poličke, kde býva, ak nie je práve v nejakej cestovnej taške... nevie. Dnešný stav svojho bytu nevie presne opísať. Nevnímala to. Myslela len na saunu. Inak vie všetko, kde čo je, detaily, veľké veci, skryté veci, ale toto nevie. Nevie mu odpovedať. Keby mu tak mohla vynadať, že nie je schopný zbaliť si svoje veci a že ju otravuje...
Skús sa pozrieť v bočnom vrecku veľkej tašky, prepáč, ale toľko vecí robím automaticky, nie som si istá. Bozkávam, M.
Prečo napísala bozkávam, M.? On písal vecne. Treba dúfať, že on nepríde na to, čo chce ona zakryť. Vôbec nepríde na to, že niečo zakrýva. Z esemesky sa to nedá vyčítať. Signálov je primálo a sú všeobecné. Závisia viac od techniky ako od človeka. Alebo sa mýli?
Muž vyšiel zo sauny a nenápadne ju zoskenoval očami. Cíti sa prečítaná. Aké signály vydáva, keď v pracovný deň dopoludnia leží takto polonahá v saune? Och, bože, koľko je hodín? Mala by odísť. Ale ako by to vyzeralo, keby sa len tak zdvihla? Odniekiaľ toho chlapa pozná, alebo nie? Muž odchádza cez lietacie dvere. Možno odíde a ona tu bude zas sama. Malo by jej odľahnúť, no je priveľmi napätá.
Muž sa vracia cez lietacie dvere na druhej strane chodby. Vidí ho v zrkadle na stene. Môže mať tak štyridsať, je dobre živený, má začínajúcu plešinu, je sebavedomý. Vojde do sauny. Ona leží ako prikovaná na ležadle. Pozrie sa na mobil, potom na hodinky. Zdvihne sa a odíde k barovému pultu. Objedná si víno so sódou. Keď odpije, zistí, že jej vôbec nechutí a že si mala dať čistú minerálku a vypiť ju na dúšok, možno by sa jej uľavilo. Nič nie je tak, ako má byť, ale nikto nevie, ako to má byť. Mobil zapípa.
Ten foťák asi zostal doma, myslel som, že si mi ho sem dala. Maj sa, Š.
Je vykoľajená. Prečo ten ublížený tón? Prečo si ho tam nedal sám? Na čelo jej vyrazí pot. Pocíti nechutnú nástojčivú túžbu udobriť sa. Najradšej by ho zabila.
Nič sa nedeje, azda sa tam ešte dostaneš a odfotíš si to. Máš sa dobre? Chýbaš nám. Pá, M.
Už nečaká odpoveď, môže si ešte chvíľu pokojne posedieť v saune. Rozšírila si priestor a teraz si ho vychutná. Chlap zo sauny vyliezol, a tak tam vhupne zas ona, a to v dobrej nálade, ako krotiteľka levov, ktorá mala úspech s kúskom mäsa, lebo levy nenaletia na kocku cukru a za bič sa môžu kruto odplatiť. Nebude hľadať ďalšie prirovnania.
Prečítajte si aj Marianne Grabrucker: Typické dievča?
