|
Pri prechádzke mestom som si akosi spontánne začala všímať jednotlivé ženy, ktoré okolo mňa prechádzali. Vkusne oblečená dáma, akoby práve vyšla z učebnice módy. Elegantná staršia žena, ktorej decentne ladia topánky s kabelkou. Štíhla slečna v letných šatách s krikľavým rúžom a výrazne nalakovanými nechtami. Oproti nej kráča mladá extravagantná punkáčka s modrými vlasmi, piercingom na nose, v uchu, nad perou a na jazyku, ktorá si potetovanou rukou napráva karovanú tašku. Cigánka vo vyťahaných teplákoch tlačiaca v kočiari tri usoplené deti, ďalší drobec kráča popri nej a vyškiera sa na ľudí okolo. Starenka opierajúca sa o paličku, ktorá práve vyšla z miestnej polikliniky.
Mladá mamička v slnečných okuliaroch zoznamuje svoju malú princeznú s okolitým svetom. Štyri tínedžerské kamošky sa vracajú zo školy a smejú sa na celú ulicu. Ďalšia žena kráča ovešaná taškami, očividne sa po ceste z práce zastavila na nákup, aby nakŕmila hladné krky, ktoré ju doma čakajú. Jedna v sukni, ďalšia v minisukni, tretia v nových džínsoch a ďalšia - rovnako ako ja - v pohodlných legínach.
Úradníčka, predavačka, ekonómka, riaditeľka, redaktorka, manažérka, nezamestnaná. Každá kráčame mestom s iným cieľom, za inými ľuďmi, s inými zážitkami a snami. Na prvý pohľad sme úplne odlišné. Aká je teda ideálna žena? Podľa mienky azda každej ženy asi taká, ktorá je v niečom lepšia. Blondína chce mať čierne vlasy. Kučeravá si vlasy každé ráno narovnáva. Žienka „krv a mlieko" chce byť chudá. Okuliarnatá nosí šošovky, pehatá svoje bodky zakrýva mejkapom. Je pre nás neskutočne dôležité, čo si o nás pomyslí okolie.
My, ženy žijúce v meste, sme rôzne. Na prvý pohľad sme naozaj úplne odlišné a ešte o to viac, že sa neustále vlastnou snahou meníme na kohosi iného. Každá máme v hlave odlišný ideál krásy, ktorému sa snažíme priblížiť. Aká je teda ideálna žena? Viete čo? Taká neexistuje. A viete prečo? Pretože neexistuje ani ideálny chlap. Vlastne, istá odnož pána ideálneho je - muž, ktorý tej svojej žienke hovorí, aká je pre neho krásna - taká, aká je. Ten môj muž mi vždy zloží najromantickejší kompliment o mojom vzhľade práve vtedy, keď sa sama považujem za najškaredšiu na svete - keď ráno vstanem, keď som chorá, strapatá a nenamaľovaná. A vtedy mi je úplne jedno, čo si o mne myslí hoci aj celý svet.
My, ženy v meste, sme rôzne. Ale predsa v niečom úplne rovnaké. V čom? Sme ženy. Nežné a citlivé. Každá z nás túži po láske, šťastí, objatí. Niekedy nám naozaj stačí zavrieť oči, zhlboka sa nadýchnuť a precítiť dotyk slnka na koži. Niekedy jediné, čo potrebujeme, je vyložiť si nohy a v pokoji vychutnať šálku kávy. Každá má tú svoju obľúbenú chvíľku, ktorú venuje len sama sebe. Tak si ju doprajte hoci aj hneď a venujte sa tomu, čo z vás robí najkrajšiu na svete - buďte sama sebou!
Prečítajte si aj V čom si jedinečná?
