|
Koncom leta ma vždy chytá nostalgia. Keď vidím, ako na stromoch dozrievajú jablká, aj keď burinu v záhrade trhám ešte v šortkách, už viem, že je blízko. Jeseň. Cítim ju vo vzduchu, hoci slnko sa ma stále snaží ošialiť, že to tak nie je. Bosé nohy v sandálikoch mi však o siedmej ráno dávajú za pravdu - slnko začína prehrávať.
Viem, že treba pomaly vyraziť do obchodov nakúpiť zošity, tvrdý papier aj farebné voňavé gumy, ktoré sú väčšinou len na parádu, lebo buď negumujú vôbec, alebo gumujú tak, že urobia dieru do zošita. Bolo by fajn vyprať školské batohy. Áno, chcela som to robiť hneď po skončení školského roka, lež namiesto toho sme vyrazili na pizzu, zmrzlinu a na bicykle. Na batohy v detskej izbe už druhý mesiac sadá prach. Dúfam, že v nich zase nenájdem plesnivú broskyňu tak, ako pred rokom...
V posledný týždeň prázdnin by som mohla ešte stihnúť lekárske kontroly aj preventívne prehliadky, aby deti hneď na začiatku školského roka veľa nevymeškali. Mala by som zájsť do novej školy mladšej dcéry a pozisťovať, v akej bude triede, kedy začínajú nový školský rok a či už sú k dispozícii šeky na obedy. Alebo by som tam mala poslať aspoň ju - minimálne štyrikrát (trikrát milo a potom aj s patričným vreskotom, nech na ten štvrtýkrát naozaj odloží rozčítanú knihu, vylezie z bunkra, prestane škrabkať za uchom svoje mača a vážne ide do tej školy...).
Mala by som tiež pozisťovať, či počas prázdnin nohy mojich detí nenarástli tak, že už neobujú tenisky na telocvik ani cvičky na tanečnú a podľa výsledku buď zavýjať šťastím, že ušetrím a nikam sa nemusím trepať, alebo šomrať zase na to, kde mám zohnať tenisky s bielou podrážkou, ktoré budú aj kvalitné, aj lacné a prejdú náročným výberom pubertiačok. A áno, mala som tiež v pláne pozrieť recepty na nejaké skvelé domáce nátierky, nech moje deti desiatujú zdravo...
„Si blbá? Nemysli na školu, kašli na povinnosti, uži si ešte leto!" kričí vnútorný hlas, kým na bosé nohy pri rannom venčení psa padajú kvapky dažďa. Keď si o hodinu neskôr vychutnávam svoju rannú kávu a slnko sa už zase tvári ako majster sveta, dávam mu za pravdu. Slnku aj vnútornému hlasu, ktorý mu drukuje, kým jeseň s jablkami si ťukajú na čelo.
Z diára narýchlo škrtám nákup v papiernictve aj pranie školských batohov. Namiesto toho organizujem posledné návštevy príbuzných, priateľov a známych, stretnutia, ktoré sme ešte nestihli, hubačku na strednom Slovensku, lebo vraj rastú (!) a listujem v knihe Výlety po Slovensku...
Viem, že v prvý septembrový týždeň sa z toho všetkého, čo teraz odsuniem nabok, asi do..., ale nech! Teraz idem nazhŕňať ešte posledné prázdninové zážitky a pohodové letné chvíle aj do zásoby - aby som ich v zime mohla vytiahnuť a zapíjať čajom ako antidepresíva. Neviem ako vy, no ja si mienim toto leto ešte užiť. Až kým tie jablká úplne nedozrejú...
(Autorka je redaktorkou mesačníka Dieťa)
Prečítajte si aj Chcem mať osušku len od piesku...
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
