|
Všetky asi vieme, že jedna z najdôležitejších podmienok pokojného bývania sú dobrí susedia.
Príchodom na samotu sme narušili pokoj tých našich jediných – obyvateľov lesa. Kým poniektorí to vzali s hrdosťou a dovolia nám, aby sme ich občas zahliadli (lane a medvede), nájdu sa aj takí, ktorí sa nám radi pripomínajú. Líšky.
Niekomu dávajú dobrú noc, mne berú, čo unesú. A nechávajú...
Počas našej prvej zimy sa asi pani Líška rozhodla, že si vynoví domácnosť. Vzala si odo mňa obe misky, z ktorých jedia psy. Nie sú to dezertné tanieriky, jeden náš pes ma 80 kíl. Druhý je síce jazvečík, ale tiež jedáva z veľkej misky, aby sa nepovedalo. Pekne sa s nimi musela natrápiť, našla som jednu z nich asi 50 metrov nad domom. Druhú pri svojich potulkách okolo domu stále hľadám.
Tesne pred Vianocami sa ako správna gazdiná ničoho nezľakla a ukradla mi panvicu, veľkú ťažkú liatinovú panvicu. Je pravda, že keby som nenechala riad vonku, tak sa nič nestane. Ale aj preto som na samote, aby hrniec mohol ostať vonku, nech vychladne alebo nech sa odmočí alebo nech z neho vyjedia psíky zvyšky.
A mňa oblial studený pot. Kapor. Mám takúto panvicu len jednu. Riadim sa múdrou vetou tety Zity: „Čím viac riadov máš, tým viac ich umývaš“. A doteraz mi nenapadlo, že by som mala mať náhrady pre podobné prípady.
Našťastie už bol sneh a tak som panvicu „dohľadala“. A kapra šťastne a veselo vypražila.
Keď však začala pani Líška naberať odvahu a pochodovať za mnou po dvore, museli sme jej ukázať, kde sú jej hranice a pár výstražných striel zo vzduchovky ju odohnalo.
Odohnalo ju na niekoľko rokov.
Až doteraz. Už pár dní pozorujem na dvore známky nočného života. Premiestnené predmety, rozťahané náradie. A dnes ráno sa to potvrdilo, líšky sú späť. Včera večer ostali v teplej noci na presušenie vonku šľapky a tričko.
Šľapky sú fuč, tričko ostalo pohodené na tráve.
A na ňom hovienko ako odkaz: „Tu som paňou ja!“
A tak sa milé čitateľky v mestách prestaňte hnevať na svoje susedky. Tie vaše sú zvyčajne LEN zvedavé.
Prečítajte si aj Elektrina a ja
