|
Zástupkyňu základnej školy som v októbri stretla v horšom stave ako obvykle. Vysvetľovala, že taký ťažký september si nepamätá. Nie preto, že musela riešiť prvákov, školské osnovy či rozvrh hodín pre celú školu. Zbierali údaje pre ministerstvo školstva a nahnevaným rodičom vysvetľovali, že vlastne ani nevedia, prečo ich zbierajú, ale že ak to neurobia, hrozí škole i rodičom pokuta. V rovnaký deň som sa na stránke ministerstva školstva dočítala ministrovu oslavnú stať o tom, že rezort „vyzbieral informácie o približne 910-tisíc obyvateľoch Slovenska, čo je v podstate najväčší jednorázový zber údajov o obyvateľstve SR, ak nepočítame dve sčítania obyvateľov“.
Jedna nula pre ministra Draxlera.
Teraz musia školy sústrediť sily, aby urobili prieskum trhu a za najlepšiu cenu našli zimné i letné strediská, kam pošlú deti, ktorým v rámci sociálneho balíčka vláda prispeje 150 eur na lyžiarsky zájazd a 100 eur na školu v prírode. Aj deti museli vybrať a nahlásiť, lebo do 20 miliónov od štátu sa nezmestia všetky.
Ministerstvo však vysvetlilo, že to stojí za to. „Spoločné výlety žiakov, akým je aj lyžiarsky zájazd, sú vždy plné zážitkov, na ktoré spomínajú dlhé roky. Tí, ktorí na výlet ísť nemôžu, sú často vyradení z kolektívu,“ povedal minister školstva.
Dva nula pre Draxlera.
A keď už úradníci vymysleli pre školy hry, posiela im ministerstvo aj na chlieb. Lebo chlieb a hry vždy držia vládcov pri moci. Pár dni po proteste dlhých nosov našlo ministerstvo školstva s ministerstvom financií pre učiteľov základných a stredných škôl vianočných 100 eur.
Tri nula pre Draxlera.
Stratégia ministerstva ako zamestnať školy a podplatiť pedagógov, aby nemali čas byť nespokojní je jasná a premyslená. Vzdelanie je v školstve na poslednom mieste. V tom sa priority žiadnej z doterajších vlád nezmenili.
Prečítajte si aj Prvá slovenská CEO
