|
Po celom dni v práci, vás čakajú povinnosti doma. Pripraviť večeru, skontrolovať úlohy detí do školy, naložiť a vyložiť práčku. Až večer si uvaríte čaj a na chvíľu sadnete pred telku. Medzitým možno ešte odpoviete na milión otázok, kde je horčica, o ktorej zajtra príde návšteva, koľko stojí lístok na MHD a podobne. Jedným okom pozeráte správy. Aby ste boli v obraze. Rutina. Každodenné okienko, z ktorého sa dozviete, čo sa deje doma a vo svete. Veď treba mať prehľad. Časy, kedy sa Mečiar prezentoval na obrazovkách STV, spieval, presvedčoval, že všetko na Slovensku funguje ako má a že o chvíľu tu bude druhé Švajčiarsko, sú dávno preč. A preto vám ani nenapadne, že by sa mohli vrátiť. Že by sa niekto pokúšal ovplyvniť vašu myseľ informáciami, povedzme, mierne skreslenými. Retušovanými. Veď stačí niečo z obrazu vystrihnúť. Dať do iného kontextu. Plus špeciálny komentár a realita môže byť trošku prikrášlená. Lepšia. Lepšia na prvý pohľad, v skutočnosti je to len púdrovanie reality. Veď si to možno unavení diváci nevšimnú, keď si s tým čajom pred telkou sadnú. Horšie to bude, keď si to porovnajú s inými zdrojmi, v iných médiách. Treba dúfať, že nebudú mať síl a času, že im to možno nenapadne.
Nie, to nie je sci – fi. To je realita okolitých krajín, kde politici pochopili, že média musia zobrať do rúk, aby ovládli myseľ svojich občanov. Veď ste to určite zachytili, že Orbán v Maďarsku prebral média alebo zlikvidoval tie, ktoré mu neboli naklonené. Že v Česku Babiš kúpil niekoľko titulov. Veď ich nekúpil ich preto, aby mu prinášali obrovské zisky, ale aby mal vplyv na myseľ občanov. A v Poľsku? Po zmene vládnej garnitúry pred vyše dvomi rokmi došlo okamžite k zmene vedenia verejnoprávnych médií. Túto mediálnu scénu sledujem pozornejšie a vidím, čo sa po tej zmene začalo diať. Najprv sa nový riaditeľ rozlúčil s jedným novinárom, ktorý kládol nepohodlné otázky. Potom prišli na rad ďalší. A ďalší. Nahradili ich iní, mladší, neskúsení. Učia sa. Pod dohľadom nového vedenia. A už sa pred tú telku nedá len tak sadnúť a pozrieť jedným okom, aby bol človek v obraze. Lebo keď si to porovná s inými zdrojmi, zostane prekvapený, ako sa tie optiky veľmi líšia.
Prečítajte si
No ale kto má čas porovnávať? A o to práve ide! Podchytiť diváka, ktorý už roky sleduje hlavné správy v tom istom čase. Dôveruje. Nezisťuje inde.
Niečo vám to pripomína? Ja si myslím, že politici nášho priestoru majú medzi sebou dobré vzťahy a navzájom sa inšpirujú. Radi odpozorujú, ako to (ne)funguje inde. Ako inde zakrývajú skutočné problémy, ako vyvolávajú konflikty. Dobre vieme, že sa na Slovensku zakrývalo veľa. Nie je náhoda, že tu bol zavraždený práve novinár. A niet sa čo čudovať, že keď sa niekto zaujíma o verejnoprávne médiá, je to podozrivé. Chcela by som sa mýliť. Ale radšej si rezervujem trocha viac času s tým čajom pred telkou aj na sledovanie iných zdrojov. Len tak pre istotu, pre porovnanie.
