Stredoveká Bratislava ako jediná nemala pouličnú prostitúciu, hovorí historik Vladimír Tomčík

Vymyslel Hans Christian Andersen Dievčatko so zápalkami práve v Bratislave? Čo mal spoločne bratislavský nevestinec s cirkvou? Ako si užívali v Bratislave Casanova a Verne? O tom a o mnohých ďalších zaujímavostiach zo života Bratislavy nám porozprával historik Vladimír Tomčík.

Chystáte sa na prechádzku po Bratislave alebo čakáte návštevu, ktorej chcete hlavné mesto ukázať? V oboch prípadoch sa vám zídu zaujímavé informácie, ktorými ju okoreníte. Dokonca také, ktoré nevie ani každý Bratislavčan o svojom meste. Takéto zaujímavosti Ženám v meste porozprával odborník, historik Vladimír Tomčík.

Historik Vladimír Tomčík. Foto - Malgorzata Wojcieszyńska

Je Bratislava škaredá?

Krása je vec diskutabilná a keďže niektorí Bratislavu vnímajú skôr ako škaredé mesto, opýtali sme sa odborníka na jeho pohľad. „Bol by som rád, keby to bolo lepšie,“ odpovie a vytkne mestu škaredé stánky s občerstvením v jeho centre, vedľa hotela Kyjev a Tesca na Kamennom námestí, ktoré pripomínajú tie najškaredšie búdy z trhoviska. Poukáže aj na zábradlia popri trase električiek smerom do Dúbravky, či Rače, ktoré podľa neho už asi 20 rokov čakajú na nový náter. „Bohužiaľ, kvôli takým škaredým zanedbaniam mesto stráca pôvodnú atmosféru a vtedy ťažko vnímať jeho krásu,“ zhodnotí Tomčík, ktorý to vníma tak, ako vidí matka chyby svojho dieťaťa, ale ktoré miluje.

Na otázku, na čo je v Bratislave hrdý, sa zamyslí a po chvíli odpovie, že na dievčatá. „Tak pekné ženy som nikde, okrem Kuby, nevidel,“ vyhlási. Niektorí považujú za najkrajšie Francúzky, ale tým Tomčík pripisuje len neskutočný šarm. „Na Kube stretnete černošku, mulatku, blondínu, čiernu, čiže celý diapazón, ktorý je veľmi zaujímavý,“ zhodnotí historik a preto tento exotický mix porovnáva s tým, čo je aj v Bratislave. Historik vysvetlí, že mesto storočia priťahovalo ľudí nielen z okolia, ale aj zo zahraničia. A to sa odzrkadilo aj na kráse potomkov.

Foto - TASR

Mix kultúr a vierovyznaní

Bratislava bola pred rokmi mestom, ktoré poskytovalo priestor ľuďom rôznych národností, vierovyznaní, farby pleti. „V minulosti to bolo veľmi tolerantné mesto,“ hodnotí Tomčík. Na jednej ulici sa nachádzali Dóm svätého Martina, čiže katolícky chrám, vedľa bola neologická synagóga, ktorá však bola za komunistov zbúraná. O niečo vyššie stojí pravoslávny kostol svätého Mikuláša a o kúsok vyššie bola židovská ortodoxná ješiva, vedľa ktorej sa nachádzala moslimská modlitebňa a kúsok ďalej evanjelický kostol. „Vtedy to tak na jednej ulici fungovalo!“ povie s uznaním Tomčík. No dnes už by to podľa neho nebolo možné.

Socha H. Ch. Andersena v Bratislave. Foto - TASR

Osobnosti na návšteve

Bratislavu navštívili rôzne významné osobnosti, ako Hans Christian Andersen, Jules Verne, Casanova, Mozart a mnoho ďalších. Vladimir Tomčík uprie moju pozornosť na Ferenza Liszta, ktorý tu koncertoval ako 9-ročný, a ktorý, čo je dosť pravdepodobné, mal slovanské korene. Ako príklad Tomčik popíše situáciu, keď bol v roku 1863 Liszt pápežom poverený organizáciou cyrilo-metodských dní v Ríme pri príležitosti tisíceho výročia ich príchodu do Ríma. Liszt vtedy zložil hymnus na slová, ktoré napísal srbský básnik žijúci v Chorvátsku. „Viete si predstaviť, žeby nejaký Maďar skladal slovanské piesne?“ položí otázku historik.

Niektoré z osobností, ktoré Bratislavu navštívili, o nej niečo napísali a ako príklad historik uvedie Andersena, ktorý napísal, že miluje toto mesto. „To je pre Bratislavu pocta,“ hodnotí Tomčík a dodáva, že je dosť pravdepodobné, že práve v Bratislave ho napadla jeho najznámejšia rozprávka, čiže Dievčatko so zápalkami. „Či to je pravda alebo nie to už nikto nezistí, ale vieme, že keď odchádzal loďou z Bratislavy do Viedne, vtedy vyhorel Devín a on vo svojich denníkoch píše, aká to bola tragédia,“ vysvetľuje historik.

Nevestinec a cirkev

„Vedeli ste, že v stredoveku bola Bratislava jediným mestom, kde nebola pouličná prostitúcia?“ opýta sa historik a vysvetlí, že za prostitútkami sa vtedy chodilo do Bieleho domu, niektorí ho volali ženským domom a ten sa nachádzal na konci Obchodnej ulice. Zriaďovateľom nevestinca bolo mesto, správcom bol mestský kat a z výnosov sa financovali cirkevné inštitúcie. „To boli iné časy, vtedy pred 450 rokmi napríklad najluxusnejší bordel vo Viedni patril arcibiskupovi,“ vyhlási Tomčík a hneď vysvetlí, že to bolo povolené z jednoduchého dôvodu: v stredovekých mestách bolo strašne veľa učňov, vojakov, kňazov a pre všetkých bolo výhodnejšie, aby fungoval nevestinec ako keby títo muži mali otravovať dcéry a manželky obyvateľov mesta.

Bratislava. Foto - pixabay.com

Ako si Casanova a Verne užívali

Historik prezrádza, že aj známe osobnosti prišli do Bratislavy, aby si užili. Okrem iného aj Jules Verne, či Casanova. Bolo to v čase, keď Casanova trávil čas vo Viedni a hral s arcibiskupom karty. Vtedy vládla Mária Terézia a zaviedla rôzne veľmi prísne zákazy. „Ona bola veľmi žiarlivá na svojho manžela a povolala policajné jednotky, aby strážili cnosť Viedenčaniek,“ popíše Tomčík. Preto podľa neho prišiel Casanova zabaviť sa radšej do Bratislavy, o čom napísal vo svojich spomienkach.

Historik tiež spomenie, že z Viedne sa do Bratislavy chodilo električkou už od roku 1895, čiže rok pred tým, ako električku spojazdnili v Prahe a dva roky pred Viedňou a Budapešťou. „Obyvatelia cisárskeho mesta do Bratislavy chodili električkou na víno, či dobré jedlo a za jediný deň ich sem vraj prišlo až trinásťtisíc,“ popíše historik.

Električka, ktorá premávala do Viedne. Foto - TASR

Dva a pol tisíc litrov vína na jedného

„V stredoveku na jedného obyvateľa mesta pripadalo dva a pol tisíc litrov vína na rok a bolo to veľmi kvalitné víno,“ hovorí Tomčík a vysvetlí, že v meste žili obchodníci, rybári, ale približne polovicu obyvateľov živilo víno. Pestovali tu hlavne silvány a rizlingy a mestu sa odovzdával desiatok, ktorý bol zmeskou všetkých druhov vína. Čo je zaujímavé, práve v Bratislave sa ochutnalo v roku 1825 prvé šumivé víno, vyrábané klasickou šampanskou technológiou, ktoré vzniklo mimo územia Francúzska. Dokonca niekoľko jeho fliaš sa dostalo aj do vinotéky na Titanicu.

Pivo deťom na raňajky

„O pive sa hovorilo, že je náš chlieb a slúžilo aj na zasýtenie, dokonca aj deti na raňajky dostávali teplé pivo a chlieb,“ popíše historik, ktorý pozná aj pár receptov na pivové polievky. „Aj v Poľsku sa varilo z piva, stredoveká poľská kuchyňa poznala 36 druhov pivných polievok!“ prezradí Tomčík. Keď sa tak zamyslím a analyzujem informácie, vyplýva mi z toho, že za tamtých čias boli obyvatelia Bratislavy stále opití, ale historik ma ubezpečí, že vôbec to tak nemuselo byť, pretože nevieme, aké silne vtedy tie nápoje boli. Ešte vysvetlí, že pred objavením Ameriky, nebol rozdiel medzi kuchyňou v Európe, tá bola jednotná. „Existovala však severojužná hranica: na severe sa mastilo masťou a maslom, na juhu – olivovým olejom, na severe sa pilo pivo, na juhu – víno, a v Bratislave sa konzumovalo všetko,“ dodá s úsmevom.

Foto - facebook.com

Dvetisícročná Bratislava

Vladimír Tomčík sa vracia do úplných začiatkov Bratislavy, ktorá ako sídlo existuje už dvetisíc rokov. „Keltské opidum, ktoré tu bolo, bolo trikrát väčšie ako neskoršie stredoveké mesto, ktoré pravdepodobne nieslo názov veľmi podobajúci sa dnešnímu,“ popíše a ako dôvod uvedie mincu, ktorú tu dal v roku 1000 raziť prvý uhorský kráľ Štefan I. Na tej minci, v jej kruhopise je názov mesta s poškodeným prvým písmenom, čiže názov so slovanským koreňom: P(B)reslava civitas.

Po tom, ako mesto nieslo rôzne názvy: Prešporok, Posonium, Pressburg, Pozsony a mnohé ďalšie, názov Bratislava bol úradne uzákonený v marci 1919, hoci už predtým ho používali aj štúrovci.