Na obecnom úrade v Podkriváni začína o pol ôsmej ráno, z domu to má pešo sedem minút. „Kedysi som behávala, takže toto je naozaj nič,“ smeje sa Ľubica Lapinová.

Na úrade robí pomocné práce. Nahadzuje veci do počítača, zakladá informácie, pomáha kontrolovať veci matrikárke, stará sa o knižnicu, občas poupratuje. Tri dni v týždni robí, čo je na obecnom úrade treba. Za aktivačné práce dostane mesačne 180 eur.

Ľubica Lapinová - skúsaná kontrolórka

Ľubica Lapinová robí pomocné práce a upratuje, hoci má certifikát proti korupcii a certifikát na prevenciu kriminality. Robí nekvalifikovanú prácu, aj keď má vo svojom odbore dlhoročné skúsenosti. Ľubica Lapinová pracovala v štátnej organizácii Lesoprojekt Zvolen a neskôr v Národnom lesníckom centre 32 rokov, z toho 25 rokov na úseku vnútornej kontroly, pod ktorý od roku 2008 patrila i finančná kontrola. Keď odhalila závažné porušenie zákona o verejnom obstarávaní za viac ako pol milióna eur, v januári 2012 dostala výpoveď. Po štyroch rokoch verí, že to najhoršie má za sebou.

 

 

Nedobrovoľne nezamestnaná Lapinová

Aj preto sa vo štvrtok chystá do Bratislavy. Ak to zdravotný stav jej mamy dovolí, chce ísť na udeľovanie Bielych vrán. Ocenenie občianskej statočnosti dostala Ľubica Lapinová v roku 2014. V tomto roku môže povedať, že sa v dlhom a tvrdom súboji sa súdy postavili na jej stranu. Krajský súd v Banskej Bystrici koncom októbra rozhodol, že jej výpoveď je neplatná a potvrdil tak rozsudok okresného súdu. „Chcela by som tam ísť a povedať, že už som za tým na 90 percent a to je dobrá správa. Hmatateľný úspech pre mňa aj pre iných, čo bojujú,“ povedala pre Ženy v meste Lapinová.

Odkedy dostala výpoveď, inú prácu nezohnala. Ani v obci Podkriváň s necelými 600 obyvateľmi, ani v blízkych dedinách a mestách. Najprv bola na PN-ke, od roku 2014 je nedobrovoľne nezamestnaná. Na otázku, ako dokáže vyžiť zo 180 eur, presnú odpoveď nemá. „Keď idete do obchodu, tak si napíšete krátky zoznam toho, čo potrebujete, ale aj z toho z toho ešte pár vecí vynecháte. Hlavne potrebujete drevo, uhlie a elektrinu. Mám pár dobrých ľudí, čo mi pomáhajú. Pred Vianocami mi jedna priateľka vždy prinesie nákup na pečenie veci,“ hovorí Lapinová.

Neverila, že to, čím si prejde, potrvá tak dlho, ale neľutuje. Urobila by to opäť. Aj teraz by pri kontrole zmluvy v celkovej sume 772 386 eur (vrátane vytvorenia predraženého Forestportálu) upozornila na mnohé nezrovnalosti a konštatovala, že verejné obstarávanie neprebehlo v súlade so zákonom. Aj dnes by poukázala na to, že pri vnútorných kontrolách sa v rokoch 2010-2011 zneužívali verejné zdroje pri nákupoch, služobných cestách, či prebudovávaní nehnuteľností.

„Ako kontrolórku ma to veľmi hnevalo. V novinách som čítala o rôznych kauzách a u nás v Národnom lesníckom centre sa prepúšťalo, pretože neboli peniaze. Tak som si robila svoju prácu, aby tie peniaze išli tam, kam majú, aby sme ich nevyhadzovali. Ak môžete kúpiť niečo za päť eur, tak to nebudete kupovať za 50 eur,“ povedala. 

 

 

Najhorší bol prvý rok

Keď sa zmenilo vedenie a novým riaditeľom sa stal predseda výberovej komisie, ktorá o pochybnom obstarávaní rozhodla, piatok trinásteho jej oznámili, že ju pre zlú ekonomickú situáciu prepúšťajú, hoci tam žiadneho iného kontrolóra nemali. Vysvetlili jej, že dajú na kontrolórov vyškoliť dve personalistky.

Najhorší bol prvý rok. „Stálo ma to veľa psychických i fyzických síl,“ hovorí.

Keď pracovala ako kontrolórka, veľa ľudí ju oslovilo aj na ulici, doklady jej nosili domov a upozorňovali na nezrovnalosti. „Potom ma polovica ľudí prestala zdraviť a štvrtine tej druhej polovice sa nepáčilo, čo som si to dovolila. Najbližšie kamarátky odvtedy ani nezdvihli telefón, kolegyňa, s ktorou sme každé ráno pila kávu, prerušila so mnou kontakt. Veľa ľudí som stratila, ale aj veľa nových našla,“ hovorí.

Pred súdom ju zastupovala advokátka Eva Kováčechová z VIA IURIS. „Viackrát sme sa s protistranou pokúsili aj o mimosúdne riešenie sporu, čo však vyústilo až takmer do osobných invektív zo strany vedenia voči pani Lapinovej. Zažívala preto mimoriadne ťažké obdobie: bola (a je) dlhodobo nezamestnaná v lokalite, kde je problém zohnať akúkoľvek, nielen kvalifikovanú prácu. Navyše bývalý zamestnávateľ zvyšoval tlak svojimi invektívami a opakovanými trestnými oznámeniami proti pani Lapinovej. Hoci ich vyšetrovateľ odmietol, pani Lapinová bola ako čierna ovca,“ povedala pre Ženy v meste advokátka Kováčechová.

 

 

Biela vrana Lapinovej pomohla

Náklady na advokátku by si sama Lapinová dovoliť nemohla, platila ich Nadácia Zastavme korupciu. “Ani na chvíľu sme v nadácii neváhali, keď vyvstala otázka, či by sme zaplatili advokáta pre pani Lapinovú. Áno, odvážny postoj, ktorý na bývalom pracovisku zaujala, jej priniesol stratu zamestnania a dva roky sa ťahajúci súd. No na druhej strane príbeh pani Lapinovej mnohých ľudí určite aj inšpiroval alebo im aspoň dodal vieru, že čestní ľudia ešte pod Tatrami nevymreli. Nadácia si kladie za povinnosť pomáhať ľuďom ako ona. Odvtedy, ako získala ocenenie Biela vrana, som sa s pani Lapinovou stretol niekoľkokrát a je obdivuhodné, že napriek pozornosti celého Slovenska i tomu zlému, čo sa jej za dva roky prihodilo, je to stále veľmi skromná, vždy pozitívne naladená a neochvejne principiálna žena,” povedal pre Ženy v meste výkonný riaditeľ Nadácie Zastavme korupciu Pavel Sibyla.  

Za odvahu, ktorú ukázala, získala ocenenie Spájame statočných a Bielu vranu, ktoré udeľujú Aliancia Fair-play a VIA JURIS. „Po prvom ocenení - Spájame statočných ma prišlo podporiť veľa ľudí, aj u nás na námestí, a pomohli mi rozhovory v médiách, ľudia akoby začali viac chápať, prečo som to urobila. Neznámi na ulici ma oslovovali a vyjadrovali podporu. To bolo pozitívum,“ hovorí.

Po Bielej vrane ju prijal prezident, v Prešove prednášala na TED-xe, dostala aj dve pracovné ponuky, ale dochádzať 50 kilometrov do Banskej Bystrice si nemohla dovoliť. Keď jej domov volajú ľudia v podobne situácii a pýtajú si od nej radu, čo majú robiť. Vraví im, že ak sa to len trochu dá, aby bojovali. „Ak sa nikto neozve, neviem, kam sa naša spoločnosť dostane. Nemôžeme chodiť ako sivé myšky a byť vďační za čokoľvek, nemôžu nám stačiť len sľuby.  Raz treba povedať dosť a postaviť sa čelom k neprávostiam. To nie je o mne, o jednotlivcovi, to je o nás a našej budúcnosti,“ hovorí Lapinová.

 

 

Vypadla z pracovného tempa

Najviac ju mrzí, že za štyri roky vypadla z práce a stratila s ňou kontakt. „Nesledujete tak presne, čo sa v tej vašej pracovnej oblasti mení. Výpoveď som dostala v produktívnom veku a po odbornej stránke som sa nemohla zdokonaľovať, hoci nie vlastnou vinou,“ hovorí Lapinová, ktorá má dnes po päťdesiatke.

Teraz čaká, čo bude. Proti rozhodnutiu súdu môže dať ešte Národné lesnícke centrum dovolanie na Najvyšší súd. „Pri vonkajšom pohľade išlo v prípade pani Lapinovej o klasickú pracovno-právnu vec. Zamestnávateľ jej dal výpoveď, neboli však splnené zákonné podmienky, čo v konečnom dôsledku potvrdili aj súdy. Zatiaľ sme teda len v prvom štádiu, kedy súdy rozhodli, že výpoveď je neplatná. Čaká nás ešte druhá fáza, a to je riešenie náhrady ušlej mzdy. Už teraz proces trvá niekoľko rokov a zdá sa, že nejaký čas ešte stále nebude rozhodnuté. Rozhodnutie súdu, navyše precízne odôvodnené, je však veľkou satisfakciou pre nenápadnú, krehkú, avšak statočnú dámu,“ dodala Kováčechová. Súd spochybnil spôsob jej prepustenie bez dohody s odbormi, ale aj dôvod, ktorým mala byť nadbytočnosť, hoci firma inú kontrolórku či kontrolóra nemala.

Ľubica Lapinová dnes nevie povedať, či by sa k svojmu pôvodnému zamestnávateľovi vrátila, keďže jej pozíciu oficiálne zrušili. Vie ale, že by chcela ešte pracovať, robiť kontrolórku a aj potom všetkom ju baví práca s ľuďmi.