|
Predstavte si, že sa ráno zobudíte a trochu vás bolí ruka. Nevenujete tomu pozornosť, lebo je víkend a veríte, že to o chvíľku prejde. Na druhý deň je to horšie, tak oddychujete a snažíte sa to nejako riešiť, dáte si na to to, čo máte poruke. Ísť na pohotovosť alebo volať sanitku vám príde nepatričné. No v pondelok ráno je to peklo, nezaberajú lieky, celé rameno vás bolí a celú noc ste nespali.
Od piatej ráno už doslova počítate minúty, aby ste mohli zavolať najbližšiemu ortopédovi a modlíte sa, aby vás vedel aspoň čiastočne zbaviť bolesti. Konečne sa o ôsmej ráno dovoláte a čaká vás jedine studená sprcha. Sestrička vám sucho oznámi, že ak nemáte papier od všeobecného lekára, nezoberie vás. Berú iba akútne prípady, pod čo spadá seknutie v krížoch alebo vytknutá noha. Ruka akútna nie je, lebo dokážete chodiť a stáť (citát). Hoci s ňou nemôžete ani šoférovať, ani cestovať MHD… Vysvetľujem, argumentujem… smola.
Tak sa pokúšam zohnať najskôr telefonicky všeobecnú lekárku. Nedvíha telefón. Cestujem cez celú Bratislavu a zisťujem, že má celý týždeň dovolenku. Zastupuje ju lekárka, ktorá sídli opäť na inom konci Bratislavy. Celý čas mám slzy na krajíčku a bolesť a hnev sa stupňuje. Idem teda o dve poschodia vyššie k mojej neurologičke, ktorá ma pozná, lebo som jej pacientka viac ako 12 rokov.
Na moje počudovanie mi povie, že ani ona ma nezoberie, lebo nemám papier od všeobecnej lekárky. Vysvetľujem situáciu. Nakoniec, keď vidí môj stav sa nado mnou zľutuje a s prísľubom, že papier doručím, ma vyšetrí. Diagnóza je zápal v ramennom kĺbe a zaseknutý nerv, všetko zrejme z krčnej chrbtice. Konečne dostanam lieky a predpísanú rehabilitáciu na najbližší mesiac.
Táto príhoda ukazuje, aký zaostalý a nelogický je náš zdravotnícky systém. Papier od všeobecného lekára je dôležitejší ako stav pacienta. Prepáčte, ale vie mi niekto vysvetliť, prečo je v roku 2018 potrebné preháňať po celom meste pacienta s bolesťami? Prečo v dobe, keď máme všetky možné internetové siete, keď dokonca máme 3D scannery, keď lekári dokážu riadiť operácie cez online prenosy, keď máme umelú inteligenciu….a mohla by som pokračovať ďalej…
Prečítajte si
.jpg)
Prečo v tejto dobe nie sme schopní mať zosieťované zdravotnícke zariadenia v jednom veľkom systéme, do ktorého po zadaní vášho mena iba lekár zadá všetko dôležité a druhý lekár na opačnom konci Slovenska to jedným klikom schváli. Prečo vás dokážu previesť z jednej nemocnici do druhej a tie nemocnice si dokážu medzi sebou odovzdať vaše papiere, ale prečo to nie je možné urobiť medzi zdravotníckym zariadeniami ako sú polikliniky?
Z celej situácie som si odniesla poznanie, že hoci máme kvalitných lekárov, nič nám to nepomôže, lebo máme úplne nefunkčné postupy. Na prvé miesto nedávame pacienta ale byrokraciu a papierovanie. Pritom by stačil jeden veľký “všeobjímajúci” počítačový system. Je neuveriteľné v roku 2018 nútiť pacientov behať po Slovensku a nosiť so sebou pod pazuchou snímky, CD-čka z magnetickej rezonancie alebo z CT.
A to nehovorím o pacientoch žijúcich v menších mestách, ktorí sa musia premiestňovať celé kilometre, aby sa dostali k lekárovi a potom ďalšie desiatky kilometrov, aby sa dostali s papierom do nemocnice. Keď som bola na pár dní ako bez ruky, uvedomila som si, že môj stav je oproti stavu zdravotníctva stále dobrý.
Je to veľký dar, keď sme zdraví. Ale keď ochorieme a máme bolesti, potrebujeme súcit, potrebujeme opateru a pozitívny prístup. Potrebujeme pomoc a potrebujeme ošetriť. To, čo naozaj nepotrebujeme je byrokracia a chlad zo strany lekára. Potrebujeme byť na prvom mieste. Teraz sú na prvom mieste iba papiere.
Prečítajte si
