Sviatky sú za nami. Musím sa priznať, že niekedy sa mi zdajú sviatočné želania – či už veľkonočné, či vianočné - trocha prázdne. Také jednoduché slogany, zaužívané vety opakované každý rok: rodinné, v zdraví, v láske atď.

Ale naše tohtoročné boli fakt vynimočné. Naozaj o zmŕtvychvstaní. Rodinné, v zdraví a v láske.

Všetko sa začalo vetou, ktorú som počula v telefóne: „Stala sa nám strašná vec: niekde po ceste mi asi vypadla kabelka so všetkými peniazmi a dokladmi,“ povedala moja sestra roztraseným hlasom. Myslela som si, že volá, lebo sa so švagrom a deťmi už blížia k nášmu ubytovaciemu zariadeniu v Nízkych Tatrách, kde sme ich spolu s manželom čakali.

Namiesto sviatočnej nálady sme zažívali paniku, namiesto radosti - smútok a strach. Kedže už bola noc, sestra so švagrom sa rozhodli, že pricestujú, donesú deti na izbu uložiť spať, no a poberú sa hľadať kabelku. Možnosti boli dve: buď ju sestra zabudla v reštaurácii, ešte v Poľsku (tam ale nikto telefón už nedvíhal) alebo jej vypadla z auta niekde pri Terchovej, kde sa zastavili, keď sa jednému synovi urobilo nevoľno. Pred nimi bola takmer stokilometrová cesta plná napätia.

 

Prečítajte si

Koniec s nedeľnými nákupmi

 

Videla som ich ustarostené tváre a strach v očiach. Už analyzovali rôzne varianty, ako budú postupovať, keď sa kabelka s peniazmi a dokladmi nenájde.

Pre mňa to bolo ako déjàvu. Ako keby som sa vrátila do detských čias, keď som cestovala s rodičmi a s babičkou. Tá si kabelku s peniazmi a dokladmi zabudla na lúke pri ceste, na ktorej sme si urobili piknik. So strachom sme sa vracali na to miesto. Pred nami bola takmer stokilometrová cesta plná napätia  Rodičia s babičkou analyzovali rôzne varianty, čo ak sa kabelka s peniazmi a dokladmi nenájde.

Keď sme už boli bližšie, zbadali sme na lúke niekoľko skupiniek, ktoré sa rozhodli – podobne ako my – piknikovať. Koľko sa ich tam vystriedalo od nášho odchodu?

Ale stalo sa neuveriteľné! Kabelka – možno preto, že mala kvetinovú potlač – zostala bez povšimnutia. Peniaze a doklady sa našli a my sme mohli pokračovať v našom dobrodružstve, čiže prázdninovej ceste krížom-krážom po Poľsku.

Napísala som to sestre do správy. Dalo jej to nádej. Obe sme verili, že babička nás zhora stráži. Po polnoci mi sestra napísala: kabelka sa našla! Bola tam, kde sme mali nečakanú zastávku, pri Terchovej!

Viete si predstaviť tú radosť? To nadšenie? Naše sviatky, keď sa všetci vrátili na izbu okolo druhej v noci, sa mohli začať! Tým, že sme na babku a iných členov našej rodiny spomínali, sviatky boli fakt v rodinnej atmosfére. My sme vlastne zažili ich zmŕtvychvstanie!