Poďte s nami hľadať krásnych ľudí a čaro písania. Zuzana Šimeková nám v podcaste povie ako jej tvorivosť pomáha, prečo starostlivosť o seba nie je sebeckosťou. Reč bude o vyhorení, ktorým si sama prešla, ale i tom, čo jej pomohlo a ako dnes pomáha iným.

Prečo nevedela dlho potom ako začala riešiť svoj problém nastúpiť do lietadla? S akými predsudkami sa stretáva a prečo sa oplatí investovať do duševného zdravia?  Aj o tom sme sa so Zuzanou Šimekovou rozprávali v našom podcaste, ktorý si môžete vypočuť tu:

Podcast si môžete vypočuť aj vo svojom obľúbenom prehliadači (kliknite na ikonu): 

 

Zuzana Šimeková je zakladateľkou a riaditeľkou občianskeho združenia INLY, ktoré sa venuje starostlivosti o duševné zdravie. Študovala právo doma aj v zahraničí a niekoľko rokov pôsobila ako advokátka v Londýne a v Paríži.

Zuzana Šimeková mala oslnivú kariéru 

Bola zaradená medzi 40 významných právničiek v jej kategórii v Európe aj medzi top 100 žien česko-slovenského právneho biznisu. Poviete si vysnívaná kariéra? Tak čo ju potom viedlo k založeniu spomínaného občianskeho združenia a k napísaniu knihy, ktorá sa zaoberá tenkou hranicou medzi leskom úspechu a hľadaním vnútorného šťastia a rovnováhy tak vo vzťahoch s inými, ako aj vo vzťahu k sebe samému? 

„Ja som si nikdy nemyslela, že napíšem knihu a vstúpim do literárneho sveta. V minulosti som prispievala formou menších článkov do časopisov. Podnet prišiel nečakane. Sama som bola prekvapená, ako ma chytil tvorivý proces písania, ale cítila som a stále cítim obrovský rešpekt a pokoru,“ reaguje  Zuzana Šimeková a s úsmevom dodáva, že štýl písania vznikal asi niekde pri písaní právnych analýz a teraz sa pretavil do knižky.  

Zuzana Šimeková    Foto - Štefánia Kažimírová 

Názov jej debutového románu je Krásni ľudia a vychádza z citátu americko-švajčiarskej psychiatričky prof. Elisabeth Kübler-Ross, ktorá povedala, že krásni ľudia sa nerodia, neobjavia sa len tak, ale krásnymi sa stávame. 

„Častokrát je to práve vďaka našim zlyhaniam, kedy príde ten moment dotyku s našou ľudskosťou a vnútornou krásou. Keď som si tento citát prečítala, vedela som,  že toto je presne to, čo som sa tým všetkým snažila povedať. Milujem koncept hľadania krásy v niečom nedokonalom. Myslím si, že v tom spočíva. V podstate som prepojila tú krásu s vnútrom a možno s našimi nedokonalými skutkami a minulosťou.“

Zuzana Šimeková o vyhorení

Hlavnou hrdinkou románu je mladá, krásna a úspešná Vanda, ktorá sa stratila pod tlakom povinností a očakávaní. Nezvláda úzkostné stavy a závislosť od alkoholu a prichádza na psychiatriu. A práve týchto niekoľko týždňov zachytáva v spomínanej knihe. Spoznávame v nej okrem Vandinho príbehu aj príbehy ľudí, s ktorými sa liečila. Medzi rôznymi charaktermi môžete ľahko spoznať niečo a niekoho, kto vám je známy. 

Zuzana nám v podcaste rozpráva aj viac o tom, do akej miery môžeme hľadať paralelu medzi jej životom a životom hlavnej hrdinky. Ona sama o svojom pracovnom vyhorení hovorí otvorene, čo však nedokáže každý. Stále sa totiž stretávame so strachom z posudzovania alebo nepochopením okolia. 

Zuzana Šimeková s kolegyňami z o.z.INLY počas uvedenia knihy Krásni ľudia Foto - archív Z.Š.

„V rámci INLY sa stretávam s tým, že sa ma ľudia pýtajú: Ku komu mám ísť, lebo vieš ja som zdravý, ja nemám problém. Ako keby sme sa hneď museli vyviňovať, že ja som v poriadku a nájdi mi niekoho pre normálnych ľudí. Ja si myslím, že liečenie, alebo vyhľadanie odbornej pomoci vôbec nie je len pre ľudí, ktorí zašli priďaleko. To je ako keby sme išli k lekárovi, keď už máme diagnózu. Prevencia je dôležitá a my sa tej prevencií veľmi bránime. Aj keď hovoríme o duševnom zdraví viac, stále je to niečo v štýle – mňa sa to netýka, ja nemám problém. O duševné zdravie sa treba starať. To je dôležité a podstatné.“

Starať sa o seba nie je prejavom sebeckosti. „Podľa mňa si zamieňame to, čo je sebeckosť a čo je starostlivosť o seba. Častokrát si myslíme, že pokiaľ sa staráme o iných, tak im tým pomáhame viac ako tým, že sa staráme o seba. Základ je postarať sa o seba, aby som bol zdravý, spokojný, výkonný a potom viem byť aj pre svoje okolie prítomnejším členom. Toto treba veľmi oddeľovať. Vôbec nie je sebecké mať čas pre seba. Naopak, na konci dňa je to veľmi ohľaduplné voči ostatným,“ hovorí.

So Zuzanou Šimekovou sa v podcaste rozprávame o tom, prečo mala po odchode z advokácie chuť tvoriť, aké varovné signály sprevádzali jej pracovné vyhorenie a čo jej pomohlo. 

Zuzana Šimeková  Foto - archív Z.Š.

O duševné zdravie sa treba starať stále

„Ja som si na začiatku myslela, že do dvoch týždňov sa vrátim a pokračujem tam, kde som prestala. Ale nedalo sa to. Čím ďalej som od toho momentu zlomu bola, tým viac som si uvedomovala, že návrat k starému životu pre mňa nie je možný. Prichádzalo s tým veľa otázok a neistoty. Nakoniec som sa vrátila s polovičným úväzkom späť tam, kde som bola, venujem sa však len školeniam a manažérskym úlohám, ale právu už nie.“

Záujem o témy súvisiace s ľudským vnútrom a prežívaním ju viedli k založeniu občianskeho združenia INLY, ktoré sa venuje oblasti duševného zdravia a zdieľaniu ľudských príbehov, ktoré môžu pomôcť a inšpirovať.

Ako dodáva: „Život nie je o nedeliach, ale o utorkoch. Ja si myslím, že si musíme nájsť spôsob fungovania v každodennom živote. Nie na chvíľu utiecť od všetkého,“ vysvetľuje Zuzana Šimeková.

„Ja som od šestnástich rokov bola na štúdiách v zahraničí. V druhom ročníku na vysokej škole som začala pracovať v medzinárodnej advokácií. Od pomerne skorého veku som bola v kolotoči, z ktorého som nevystúpila. Potom vám práca vytvorí dojem akvária. Máte pocit, že tam musíte byť, lebo je to normálne a správne a vonku nič iné neexistuje.“

A tu sa niekde začína jej proces liečenia – vystúpenie zo zabehnutého kolotoča. Aj o tom viac v našom podcaste.