Takmer každá cesta slovenských humanitárnych, rozvojových pracovníkov a pracovníčok začínala v nairobskom domčeku u Dárie Pecháčovej alebo u Danice Olexovej. O dobrovoľníckych skupinách mladých ľudí, plných očakávaní i obáv, ani nehovoriac. Pred niekoľkými hodinami život večne vysmiatej dobrodružky Danice, ktorá milovala Afriku a prácu v nej, vyhasol na palube lietadla z Etiópie do Kene.

Danica Olexová na fotografiách - kliknite

Predčasný odchod mladého človeka, ktorý robí záslužnú prácu v prospech tých najviac zraniteľných, otrasie každým. Na toto nedokáže byť nik z nás pripravený, ani humanitárne a rozvojové organizácie, ktoré trénujú pred vyslaním na pobyt svojich ľudí v bezpečnosti, ochrane zdravia pri práci, psychohygiene...

 

Prečítajte si

Zomrela rozvojová pracovníčka Danica Olexová

 

Danica Olexová začala ako rozvojová pracovníčka svoju misiu v Keni pred viac ako dekádou. Nie každý vydrží pôsobiť v tzv. rozvojovej krajine tak dlho, navyše v podmienkach, aké si ľudia v Európe nevedia ani predstaviť. Aby to zvládol, musí naozaj veriť tomu, čo robí, mať v sebe obrovské odovzdanie i sebazaprenie a vieru. Nielen vieru v Boha, ale aj vieru v úspešnosť projektov, ktoré daná osoba (v Danicinom prípade osobnosť) koordinuje, a tiež vieru v miestnych ľudí, ktorým je pomoc a podpora zo Slovenska určená.

Rešpektovaná rakúska rozvojová organizácia Horizont3000 zamestnávala Danicu v Nairobi ako svoju terénnu pracovníčku päť rokov. Práve ona bola dôležitým živým prepojením medzi darcami zo Slovenska aj Rakúska, prijímateľmi konkrétnej pomoci priamo v Keni a realizátormi projektov, ktoré vzišli z koledníckych zbierok. Bola bezprostredne spätá s koledníckou zbierkou Dobrá novina, vďaka ktorej dostávajú ľudia v Subsaharskej Afrike šancu na lepší život. Pred pár rokmi sa vrátila naspäť na Slovensko, kde mala na starosti dobrovoľnícky program organizácie eRko, kenské rozvojové projekty Dobrej noviny a prácu na metodických materiáloch v rámci globálneho rozvojového vzdelávania. Všetko dôležité oblasti, bezprostredne spojené s ľuďmi a skúsenosťou z terénu.

Danica Olexová - mala pravdu

Pamätám si, ako som pred desiatimi rokmi kolegyni v redakcii pomáhala so spracovaním príbehov do rubriky Misie (dnes Misie a rozvoj). Už vtedy sa často skloňovalo u mladých ľudí, ktorí sa rozhodli pre dobrovoľníctvo na africkom kontinente, Danicino meno. Osobne sme jej možno nestihli vždy dať dôležitú spätnú väzbu a dostatočne vyjadriť vďačnosť, no na mnohých z nás jej prístup k práci a prostrediu, v ktorom sa pohybovala, zapôsobil. Obdivovala som jej odvahu. Pravidelne navštevovala sama slumy, lebo ich dynamiku a obyvateľstvo poznala. Takáto vedomosť a skúsenosť sa nezískava ľahko, vyžaduje si budovanie vzájomnej dôvery a rozvahu. Keď ju aj občas niekde okradli, nepanikárila...

Bola veriaca, no nemala spasiteľský syndróm, stála nohami pevne na zemi. Vedela sa vynájsť v prípade komplikácií a mala cit pre detail. Čo nevedela vyjadriť slovami, zachytila objektívom fotoaparátu. Fotila prírodné výjavy, na prvý pohľad možno bežné, ale v európskej realite čoraz viac výnimočné. Občas trefne s úsmevom nad šálkou etiópskej kávy poznamenala, že každý filmár do Kene zavíta iba raz–dvakrát, máloktorí sa budú vracať pravidelne. Mala pravdu.

 

Braňo Vincze, ktorého fotí Danica Olexová.  Foto - archív BV

 

Jeden to predsa len zvládol, azda pre priateľské puto, ktoré sa medzi nimi za uplynulých jedenásť rokov vytvorilo. Braňo Vincze funguje v dosť odlišnom svete, no s Danicou mali rovnakú vášeň a podobnú víziu – ako zviditeľniť dobro... Tento donedávna dredatý filmár precestoval so svojou kenskou spojkou a dobrou priateľkou tri africké krajiny. Z ich spolupráce vzniklo pre organizáciu eRko a propagáciu Dobrej noviny niekoľko filmov – ani nie tak o bezútešnej chudobe a živote v slume, ako o talentoch a túžbach miestnych mladých, ktorí len potrebujú trošku našej pozornosti a podpory.

Danica Olexová neprehlbovala stereotypy

V žiadnom z Braňových filmov sa Danica neobjavila. Bola skromná a o slávu nestála. Dnes vieme, že by si ako dlhoročná misionárka bez pochyby zaslúžila vlastný film o svojej práci nielen v Keni. So svojím nákazlivým úsmevom a húževnatosťou je a naďalej bude vzorom pre mladé ženy, budúce dobrovoľníčky. Práve jej predvýjazdová príprava spolu s osobnými príbehmi z multikultúrneho a multietnického prostredia, ako aj z dodržiavania etických noriem a úcty k blížnym v praxi, bola neoceniteľná. Žiadna príručka tohto toľko neposkytne...

Danica sa zároveň snažila neprehlbovať stereotypy o Afrike. Konanie partnerov vedela vysvetliť a možné nedorozumenia riešila uvedením do kontextu. Nikdy by nikoho z domácich neoznačila za lenivého darmožráča. Príbehy svojich susedov poznala a komunitu okolo svojho projektového domčeka i miest realizácie projektov všemožne podporovala. Kaderníkov, krajčírky, farmárov, kuchárky atď., hoci sama varila a piekla fantasticky.

 

Danica Olexová. Foto - Dobrá novina

 

Celá slovenská komunita rozvojových a humanitárnych dorbovoľníkov, dobrovoľníčok a terénnych pracovníkov, pracovníčok je stále v šoku. Neviem si predstaviť, čo by sme robili, keby sa čosi podobné udialo v našej organizácii. Keby nám zo dňa na deň navždy odišla kolegyňa, ktorá mala vycestovať iba na pár týždňov skontrolovať priebeh projektov v teréne a zabezpečiť nakrúcanie dokumentu o štvrťstoročnici existencie koledníckej zbierky. Túto poslednú misiu, ktorú začala v sobotu, na zemi už nedokončí. Danica Olexová bude všetkým veľmi chýbať. Dokument k 25. výročiu Dobrej noviny však vznikne. Režisér sa to pokúsi zvládnuť sám a urobí z toho najlepší film. Tak, ako sa s Danicou ešte za jej života dohodol. Sľuby sa musia plniť... A ona si to zaslúži.