Prečo už tatko mamku neľúbi? Prečo už tatko nebýva s nami? Kedy príde?  Otázky detičiek, ktorých rodičia prehrali „boj“. Boj lásky, rozumu a empatie.  Otázky, na ktoré sa len veľmi ťažko odpovedá a rodičom trhá srdce. Ale niekedy je už neskoro. Prineskoro. Nevieme povedať prepáč. Už sme zabudli ako sme sa ľúbili.

Rozvodom sa to všetko iba začína. Až potom je to hotová katastrofa. Samé hádky, naťahovačky. Dvaja už „cudzí“ ľudia zápasia  o to najcennejšie – deti. Mamka, ja nechcem ísť ku tatovi. Ja chcem tata, nie „tetu“.  Chcem byť s tebou, ale aj s tatkom.  Ty tu budeš sama a bude ti smutno. Alebo „Tatko zavoláš? Už sa na teba teším.“ Čím menšie dieťatko, tým horšie. Pomaly hľadáme slová, aby ste tej malej dušičke neublížili ešte viac. Ale my RODIČIA sme im už ublížili. Neudržali sme rodinu - prístav, v ktorom sa cítili tak dobre a bezpečne. Teraz jednoducho nechápu, čo sa deje. Tá malá hlavička nevie pochopiť, prečo už tatko mamku neľúbi...

Rozpad rodiny sa vkradol do našich životov a stáva sa smutnou samozrejmosťou. Prečo nedávame rodinám šancu? Prečo sme nevšímaví?  Prečo nechceme vidieť pravdu? Prečo utekáme sami pred sebou? Prečo?... Prídu aj tie  najmenšie  problémy a  my sa hneď vzdávame. V dnešnej dobe nie je jednoducho úplná rodina v móde. Smutné, ale pravdivé.  Nároky stúpajú, hodnoty klesajú. Najviac trpia aj tak deti. A oni za nič nemôžu. Keď sa mi rozpadávalo manželstvo, môj „dom“, zúfalo som smädná nasávala  všetky rady,  hľadala nejaký návod na záchranu rodiny. Márne.  Žiaden  zázrak sa totiž nekonal. Čím viac som sa snažila, tým viac to akosi nešlo. Na lásku a „boj“ musia byť dvaja!

Tieto riadky  píšem preto, lebo možno predsa len zachránim nejakú rodinu.   Viem, niekedy „ísť od seba“ je lepšie aj pre deti. Keď je tam násilie, alkohol, drogy. Ale veľakrát je to len o komunikácii. Vždy je čas na nápravu a odpustenie. Či nie? Aby sme raz neľutovali. Veď stačí naozaj tak málo. Šťastie na nešťastí iných si aj tak nikdy nepostavíme. Nie som žiadna psychologička. Ale jedno UŽ viem.  Záchrana rodiny - to je to súhra rozumu a srdca.

Chráňme si preto naše rodiny a darujme svojim deťom pokojný a šťastný život.  Aby sme sa raz mohli hrdo otočiť a povedať my RODIČIA sme to dokázali.

.

Prečítajte si aj Keď umrie mamička...