V poslednej dobe sa to hmýri samými debatami o rozpade manželstva. Názory sa rôznia ako aprílové počasie. Každý má svoj názor. Iný názor. Svoj postup, ako na to. Lenže niektoré situácie treba IBA zažiť. Je to totiž individuálne. Keď počujem hlasy žien, ktoré žijú „zatiaľ“ v pohodovom manželstve (ale ja im to fakt zo srdca prajem! lebo zažiť rozpad dlhoročného vzťahu je hotová katastrofa), že na rozpade manželstva alebo partnerstva sú dvaja, že je to 50:50. Poviem úprimne. Vytáča ma to.
Môže žena, ktorú manžel bez príčiny bije a týra na „50“ ona? Keď si nájde manžel počas spokojného manželstva milenku, ona ani len netuší, že niečo nie je v poriadku. Je to na „50“ ona? No neviem. Zväčša je to tak, že žena alebo muž, ktorí zahnú, hľadajú dôvod, prečo to urobili. Výhovoriek majú viac než dosť. Lebo manželka to a to, lebo manžel to a ono. Obviňujú toho druhého. Je ťažké priznať, že také veci sa v manželstve nerobia. Že urobili chybu. Ale je to nejakým trendom. Nie je to však fér voči tomu druhému. Už som sa naučila, že aj keď budem robiť nemožné, nebudem tak dobrá pre všetkých. Ľudia vás tak či onak poohovárajú. Zaškatuľkujú. Do očí sa vám budú smiať a za chrbtom, len čo sa otočíte, fungujú ako informačná agentúra. Každý sme iný. Niektorí riešime viac, iní menej. Mali by sme si v prvom rade poupratovať pred vlastným hniezdočkom. Lebo vieme, ako to chodí, najviac riešia tí, ktorí majú toho za ušami až až. Chcú odvrátiť pozornosť od seba samých. Ale to ide na každého triko.
Charakter človeka nezmeníme. Niekedy však tie klebety vedia poriadne ublížiť. A hlavne deťom. Musíme si uvedomiť, či je vhodné, aby začuli debatu dvoch „ukecaných“ žien. Treba ich chrániť. Keď mi známa povedala, že nie som prvá, ani posledná, veď aj tvoj bývalý má a aj ty máš vzťah, veď je to super, nie? Zaskočilo ma to. Ako môže k tomu tak lacno pristupovať?! To je akože fajn? Veď ja som sa vydávala nie preto, aby som sa o pár rokov rozvádzala, ale aby sme žili ako rodina. Ona však nemá nápis ROZVEDENÁ a ani len netuší, čo všetko to obnáša. Ako si deti každý druhý víkend balia kufre, ako na nich vplýva dvojitá výchova, ako treba počúvať hlúpe reči okolia, koľko plaču, trápenia a naťahovania s tým súvisí. Málokedy sa dvaja „bývalí“ zhodnú. Áno sú prípady, keď fungujú super. Ale v koľkých? Ja som sa napríklad chcela slušne rozviesť. Našiel si milenku, rozhodol sa pre ňu, opustil nás. Prijala som to. Nechce a nestojí o nás. Myslíte, že to išlo hladko? Ale kdeže!! Vysoko urazený. Čo som si to dovolila. Všetko naťahoval ako žuvačku. On, ktorý už žil niekde inde. Očakávala som, že aspoň po rozvode to bude lepšie. Dvihla som telefón, chcela som riešiť deti. Viete, čo mi povedal? Čo si dovoľujem mu telefonovať, kedy sa mi zachce, že on má svoj život. Viac som už nevolala. Načo? Pritom sa naozaj stará. Na deti platí, berie ich na víkendy, dovolenky. To je všetko pekné. Vážim si to, lebo viem. Viem, že mnoho žien má obrovský problém. Nemá z čoho zaplatiť ani nájom, nemá doslova na chleba. Ale ak ide o výchovu, nič nerieši. Deti si kupuje. Ale tým ich len kazí. Vzťahy sa medzi nimi už zhoršujú. Lebo, rodič musí byť rešpektovaný, musí si určiť mantinel. Viete, aké je náročné, keď sa vy snažíte a ten druhý robí úplný opak? Pritom, keď ste žili spolu mali ste rovnaké názory a výchovné metódy? A to mi je ľúto.
Partnera spoznáme najviac až v spolužití. Vtedy sa nám začne otvárať. A úplne dokonale, keď ide o krízové situácie. Potom ho začneme fakt čítať. A to koho si berieme? Ťažko povedať, kto odhadne, kto neodhadne. Jedno je isté, záleží aký je človek, aké má vštepované hodnoty. Tak neodsudzujme ženy, mužov, ktorí majú nápis rozvedená – rozvedený, lebo nevieme čím všetkým si prešli. Akí boli. Čo všetko stálo za rozpadom ich manželstva. Môžeme im ublížiť ešte viac. Lebo v živote je to tak. Zariekaného chleba sa najviac naješ. Dnes som to ja, ale zajtra to môžeš byť ty.
.
Prečítajte si aj Bola to láska na prvý pohľad. Bol taký milý, tichý. Bol iný.
