Poznáte to... Ste niekde na dovolenke alebo služobne v zahraničí a ste nadšení z toho, ako všetko funguje. Usmievaví čašníci, všetky služby na úrovni, čisté a presné vlaky, atď. Potom prídete domov a pýtate sa: „Prečo to tak nefunguje aj u nás?“
Presne to som si pomyslela minulý týždeň po návrate zo saudskej štátnej nemocnice, kde mi laparoskopicky operovali žlčník. Zažila som niekoľko operácií aj na Slovensku. V globále som si nemohla sťažovať, aj keď podmienky boli, povedzme si úprimne, trochu sparťanské. V poslednej dobe publikované fotografie plesnivých toaliet a zanedbaných nemocničných izieb však zahltili sociálne siete a pochybujem, že boli všetky falošné. Oproti nim mi saudská štátna nemocnica naozaj pripadala ako päťhviezdičkový hotel. A to nielen vybavením, ale hlavne prístupom k pacientovi.
V Saudskej Arábii je všetko nové a moderné, keďže pred osemdesiatimi rokmi tu bola len holá púšť. A tak ma v nemocnici čakala samostatná izba s polohovateľnou posteľou, stolíkmi, skriňou, zabudovaným trezorom a chladničkou, štyrmi kreslami pre návštevy a samostatnou kúpeľňou s toaletou, bidetom, sprchou a umývadlom. Na posteli ležala vysterilizovaná nočná košeľa, jednorázové papuče v plastovom sáčku a balík papierových obrúskov. V kúpeľni bieloskvúci uterák, nová zubná pasta, kefka, mydlo v krabičke, sprchovací gel a toaletný papier. Áno, jednoducho hotel. Mňa osobne však potešila kvalita služieb. Jednoducho, parafrázujúc Trumpov inaguračný prejav, naozaj som sa cítila ako „Pacient first !“
Všetko sa tu totižto dialo preto, aby som sa cítila v pohode. Hneď po príchode som na ruku dostala štítok s čiarovým kódom a každú hodinu niekto z personálu prišiel s mašinkou na kolieskach, detektorom zosnímal čiarový kód, a za minútu sa na monitore objavil môj krvný tlak, teplota a pulz. Personál pred vstupom na izbu vždy zaklopal a pred akýmkoľvek úkonom mi vysvetlil, čo mi idú robiť a prečo. Pár minút po operácii prišiel operatér za mojím manželom na izbu a informoval ho o priebehu a výsledku operácie. Potriasol mu rukou a povedal, že sa teší, keď nás znovu uvidí o týždeň pri výbere stehov. Mne večer potom telefonoval na izbu a pýtal sa, ako sa mám, či som v poriadku a či nemám bolesti alebo nejaké ťažkosti.
Večer ma prišla navštíviť slovenská priateľka a egyptský kamarát, ktorý žije v Saudskej Arábii už asi 15 rokov. Prejavila som túžbu dať si teplý čaj a očakávala som, že sa teda kamarát vyberie nájsť niekde bufet a donesie mi ho. Miesto toho on len zdvihol domáci telefón, ktorý som mala na nočnom stolíku a vytočiac nejaké číslo, objednal tri šálky čaju na moju izbu. My s kamoškou sme len vytreštili oči. Ráno sa personál prišiel opýtať, kedy si želám ísť domov, aby mi stihli byť doručené lieky. A tak asi pol hodinu pred príchodom manžela bolo opäť „klop, klop“ na dvere a v bielom oblečená slečna so zahalenou hlavou mi doniesla malú plastovú tašku s logom lekárne a podrobne mi vysvetlila ako lieky užívať. Potom mi s úsmevom zapriala veľa zdravia a odišla naspäť do lekárne. Tento týžden mi doktor vybral stehy a poslal mi kompletnú správu o zákroku spolu so všetkými výsledkami mailom, aby som ju mala k dispozícii.
A tak sa jednoducho teším, že je všetko v poriadku a že ešte pred svojím odchodom zo Saudskej Arábie som mala možnosť zažiť ten úžasný pocit byť „Pacient first!“ Úprimne želám všetkým, ktorí už musia stráviť nejaký čas v nemocnici, aby sa tam cítili podobne.
Prečítajte si aj Keď o pive na Slovensku hovorí cudzinec...
