„Ľahnite si na zem a nič nerobte. Doprajte si niečo, na čo v každodennom živote nemáte čas,“ tak znie zadanie prvého cvičenia víkendového stretnutia žien na zaježovských lazoch.

Pätnástka žien vo veku od 28 do 72 rokov, vyobliekaných v šatách či dlhých sukniach, si nájde svoje miesto v seminárnej miestnosti. Sadnú si, či si ľahnú a začínajú po zazvonení zvončeka s ničnerobením.

Nielen toto cvičenie, ale aj všetky ostatné na podobných víkendových seminároch pre ženy slúžia na to, aby si ženy zažili niečo nové, niečo, čo v každodennom živote nezažívame – z rôznych dôvodov. Napríklad preto, že sme uponáhľané, preto, že sa musíme starať o ratolesti alebo preto, že si myslíme, že by podobným výjazdom neporozumel náš partner. Niektoré ženy si tiež myslia, že si nebudú rozumieť s inými ženami alebo že sa nebudú vedieť spontánne hýbať – aj to je totiž jedna z techník, s ktorou pracuje Jana Vaculčiaková, lektorka ženských seminárov.

Rozumiem vaším obavám, mala som podobné. Čo tam budem robiť, o čom budem hovoriť? Spontánny tanec? Veď ja neviem tancovať! A ženskosť? Čo to je?!

 

 

Pre každodenný život

V priebehu pätnásťminútového ničnerobenia si ženy uvedomujú, či sú schopné ničnerobenia, alebo, naopak, potrebujú neustále niečo robiť, pretože im jednoducho – stále funguje hlava.

Tú sa dnes pokúsime „vypnúť“, vďaka technikám, ktoré nás privedú viac k vlastnému telu či takým, ktoré nechajú šantiť naše tvorivé Ja.

Nasleduje meditácia s rokom. Tancujeme, či presnejšie povedané – nasledujeme telo – a vraciame sa v myšlienkach i pocitoch k uplynulému roku. Aj preto, aby sme si pripomenuli dôležité momenty, či aby sme poďakovali za to, čo sme sa mohli naučiť.

Zdieľame s ostatnými ženami, čo dôležité sa nám v uplynulom roku udialo. Témou tohto seminára je ukončiť, aby sme niečo nové mohli začať.

V ďalších cvičeniach napríklad v tanci hľadáme, či je v nás silnejší strach zo začiatkov alebo odvaha, ktorú pri začiatkoch cítime. A môžeme si vyskúšať obidve kvality.

Nikto pri tom nikoho nesúdi – naopak – ženský kruh sa už po pár spoločných chvíľach stáva veľmi podporným a teda aj liečivým.

„Vďaka vzájomnej komunikácii ženy od začiatku stretnutia vnímajú, že majú veľa spoločného, že prežívajú veľmi podobné príbehy, len možno s inými riešeniami či v iných časových obdobiach. To, čo ženy hovoria, je ich reálna skúsenosť, ktorá sa stáva dôkazom toho, že sa rôzne situácie dajú zvládnuť,“ vysvetľuje Jana Vaculčiaková, ako funguje sila ženského kruhu.

Ženy tu vystúpia z konkurenčného prostredia, kde sa často snažia o lepšiu pozíciu v práci či sa porovnávajú s inými matkami. Tu sú najmä samy pre seba. Nie pre každú sa to spočiatku javí ako prirodzené, zápasíme s vlastnými predtsavami o sebe. Drvivá väčšina účastníčok podobných stretnutí si však pochvaľuje dlhodobé účinky účasti na podobných seminároch. „Mám veľa nových kamošiek, ktoré sú môjmu srdcu blízke, aj keď sa nepoznáme roky. Predtým mi dlho trvalo, kým som si niekoho pustila k telu, chránila som sa. Teraz nemám pocit, že by som sa mala v tejto spoločnosti chrániť,“ vraví účastníčka ženských kruhov Grétka. „Cítim sa viac ako žena. Ja som dieťa telocvikárov, sama som telocvikárka, pre nás bol výkon veľmi dôležitý, ale prichádzam na to, že život nie je iba o výkone, ale je príjemné iba tak byť – dovoliť si to,“ dopĺňa.

„Už po prvom víkende sa zmenil môj pohľad na seba. Presvedčila som sa, že mám v sebe obrovskú energiu, ktorú je možné otvoriť. Mám sa radšej. Cítim sa byť svojou najlepšou kamarátkou,“ vraví Uršuľa.

 

 

Nevídané aktivity

Program seminárov je niekedy do poslednej chvíle tajomstvom aj pre lektorku s deväťročnými skúsenosťami.

„Techniky, s ktorými pracujem, vyberám podľa témy, ale aj podľa toho, čo ženy potrebujú, s čím na seminár prídu. Mám pripravených niekoľko variantov,“ vraví lektorka Jana Almaja Vaculčiaková z občianskeho združenia Súlad.

Kreslíme a lepíme si naše predstavy o novom roku na papier, vytvárame si víziu o tom, čo chceme zažiť, čo potrebuje naše telo, duša, vzťahy. Oslavujeme spoločne s ďalšími ženami – opäť tancom – naše predstavy zhmotnené do plagátov.

Prechádzame sa vedome v zaježovskej prírode, pozorujeme naše kroky a zhlboka pritom dýchame, aby sme boli prítomné.

Masírujeme si vonnými olejmi ruky. Ozaj, kedy naposledy ste venovali pozornosť vaším rukám? Spomeniete si ešte?

Učíme sa. O tom, ako nám náš menštruačný cyklus môže pomôcť byť úspešné v tom, čo robíme, či pokojné, aj keď sa nám niečo nedarí.

Hovoríme o mužoch či vzťahoch s deťmi alebo rodičmi, o čomkoľvek, čo je pre nás dôležité. Lebo pri takýchto stretnutiach majú ženy čas aj na to, aby si uvedomili, na čom im záleží.

Žena je bytosť premenlivá, cyklická, spojená so zemou, i veľmi emotívna. Má všetky schopnosti, na ktoré si len zmyslí. Aj tie, ktorých sa bojí, aj tie, ktoré nevie používať.

Na ženských seminároch ich môžete pozorovať u iných žien, alebo vám iné ženy pomôžu tieto schopnosti v sebe objaviť alebo ich prejaviť.  „Inakosť iných žien nás tiež môže veľmi inšpirovať,“ myslí si Jana.

Na seminároch napokon aj plačeme a smejeme sa.

 

 

Slobodne

Plakať pred cudzími sa nepatrí. Ani príliš sa smiať. Aj tak nás to učili, nie?

Odísť na ženský víkend je pre mnohé z nás celkom iste vystúpením z komfortnej zóny. Niečím, čo nepoznáme.

„Obavy mávajú ženy z toho, že nevedia hovoriť v skupine, boja sa hovoriť o súkromných témach, z nového,“ vymenúva lektorka. „Dôležité je, aby ženy vedeli, že vôbec nič nemusia. Ja ponúkam cvičenia a techniky, ale je na žene, či si vyberie sa zapojiť, alebo iba pozorovať. Všetko je veľmi slobodné, žena si zažije aj možnosť voľby, možnosť určiť si hranicu. A aj v prípade, že nevyužije všetky možnosti, má šancu sa inšpirovať ďalšími ženami,“ popisuje Jana. Tento rok organizuje v prostredí Vzdelávacieho centra v Zaježovaje celoročný cyklus piatich víkendov Tvorivá cesta ženy, kde si môžete zažiť silu ženských kruhov v každom ročnom obdobi.

Tak príďte a nechajte sa prekvapiť, čo sa bude diať na tom ďalšom – či pre vás možno prvom stretnutí!

 

 

Prečítajte si aj Vek je iba číslo