Tento týždeň mi napísala mladá dievčina. Poslala mi nejaké násilné video a k nemu mi napísala, že sa každý deň bude modliť v kostole, aby niečo podobné robili „negri“ mojim blízkym a deťom.

Na mojom profile mi už ľudia s profilovkami svojich detí želali znásilnenie či smrť alebo mi proste len vulgárne nadávali. Ak máte pocit, že som výnimka, sklamem vás. Takéto správy denne dostávajú viacerí novinári a novinárky, publicisti a publicistky, aktivisti a aktivistky. Je to taký bežný deň na internete.

Keď sa to stalo prvý raz, bola som v šoku. Bola som z toho tak vystresovaná, že som si uprostred pracovného dňa musela vypnúť na niekoľko hodín mobil. Keď sa to stane druhý, tretí či štvrtý raz, zvyknete si. A potom to prestanete čítať. Nenávisť vás otupí a myknete len plecom. Na každého sa nedá podať trestné oznámenie, človek by potom nič iné nerobil. 

Slovenský internet nie je žiadna špecialita, deje sa to na celom svete. Disproporcionálne najviac schytajú ženy a menšiny – od Afroameričanov, cez Židov, Rómov, feministky, až po homosexuálov. Niektoré štúdie hovoria o fenoméne nahnevaného bieleho muža. Ďalšia zas analyzovala tweety a zistila, že polovicu z mizogýnnych príspevkov písali ženy. Ja mám z toho jediný záver – na pohlaví nezáleží. Skôr na frustrácii z vlastného nudného života. Neverím, že sa to začalo s internetom. Podľa mňa je týchto frustrovaných ľudí jednoducho len viac vidieť.

Aj počas písania tohto stĺpčeka mi pípa mobil a prichádzajú ďalšie príspevky. Jeden mi pod reportážou o Luníku IX. píše, že ma treba vystrieľať aj s Rómami. Druhý ma prosí, aby som prestala žiť. Aj dnes to bol ďalší bežný deň na internete – no ja mám aj naďalej spokojný život a oni naďalej nanič ten svoj. Ak nabudúce niečo podobné uvidíte, ozvite sa. Slušne a pokojne im napíšte. Podporíte tak šikanovaného a zahanbíte autora šikany.

Ja som zvolila vlastnú stratégiu – na každý nenávistný príspevok odpoviem láskyplným smajlíkom so srdiečkami. Nemyslím to ironicky, ale smrteľne vážne. Zdá sa mi, že láska je to, čo týmto ľuďom chýba najviac. A verte mi, funguje to. Väčšinou potom sklapnú a už nič nenapíšu.  

 

Prečítajte si aj Šoférovať ženám nestačí