|
BRATISLAVA. Predávať melóny sa už neoplatí, kto aj tak predáva, nepredá všetky. Takéto vysvetlenie dostala naša čitateľka Zita z bratislavskej mestskej časti Dúbravka od trhovníčky, keď si chcela dyňu červenú kúpiť na trhu.
Väčšina ľudí uprednostní španielske melóny z neďalekého supermarketu. Ich cena je totiž bezkonkurenčná.
Kilogram vyjde pri takzvanom červenom melóne – teda dyni červenej, na 39 centov, v akcii na 29 centov. Trhovníčka pýta za kilogram celé euro. V neďalekom farmárskom obchodíku, chcú za domáce melóny 90 centov za kilogram. Pár kilometrov od Bratislavy – v Modre zase 60 centov za kilogram.
Ak chce zákazník slovenský melón, musí si zaň priplatiť. To platí aj pre iné ovocie a zeleninu. Na trhu vás to vyjde minimálne o 30 až 50 centov na kilo. Výhodnejšie ceny má takzvaný samozber či predaj priamo od pestovateľa. Melóny nájdete aj po 30 centov za kilogram, no treba za nimi cestovať.
Reťazce však tvrdia, že u nich prevláda ovocie a zelenina od slovenských farmárov – a to hlavne v letnej sezóne. Domácu ponuku vyhľadávajú aj zákazníci, nesmie však byť pridrahá.
Lacnejšie to doma nejde
„Naši pestovatelia cenou nedokážu konkurovať zahraničným výrobkom,“ vysvetľuje hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej komory Jana Holéciová. Aj preto podľa nej v ponuke reťazcov domáce ovocie a zelenina neprevláda. Obchodníci uprednostňujú výrobky dodávané za minimálnu cenu, dodáva.
Problém vidí Holéciová aj v podpore vývozu pre zahraničných farmárov. Tí sú schopní podliezť ceny. „Naši pestovatelia sa takýmto cenám nevedia prispôsobiť a preto do reťazcov väčšina z nich svoje produkty nedodáva,“ hovorí.
Dnes je podľa nej populárny najmä samozber jahôd, marhúľ či predaj cibule priamo na družstve. Populárny je aj medzi pestovateľmi, keďže im odpadnú náklady na zber, logistiku a prípadné skladovanie, vysvetľuje Holéciová. Aj ľudia si už zvykli mať svojho miestneho farmára a domácu zeleninu a ovocie. Okrem toho takáto forma predaja dokáže konkurovať aj cenovo.
V sezóne hlavne slovenské
„Podiel slovenského ovocia a zeleniny kolíše podľa sezóny,“ hovorí podpredseda predstavenstva Coop Jednota Martin Katriak. V lete je to počas niektorých týždňov aj 80 až 90 percent ponuky, dodáva.
Pri výbere dodávateľa rozhoduje podľa neho prvá trieda kvality. Druhým kritériom je krajina pôvodu Slovensko, tam kde to ide, a tretím je cena verzus kaliber plodiny, vysvetľuje.
„Zákazník Tovar očakáva celoročne,“ hovorí. Zahraničné ovocie a zelenina tak prevláda vtedy, keď klimatické podmienky dovezeného tovaru predbiehajú tie domáce. V Grécku, Taliansku či Maroku je úroda často skôr, prípadne je celoročná, vysvetľuje.
Zákazníci si podľa Katriaka pôvod ovocia a zeleniny všímajú. Vyžadujú kvalitu za akceptovateľnú cenu, vysvetľuje. Dovozové ovocie a zelenina tak podľa neho vyhráva vtedy, ak je domáca ponuka porovnateľnej kvality o tretinu až dve drahšia. „Vtedy zákazník uprednostňuje skôr cenu ako pôvod krajiny,“ hovorí.
Zákazníci si krajinu pôvodu všímajú aj podľa Adriany Tužinskej z oddelenia PR a reklamy reťazca Kaufland. „Počas slovenskej sezóny ponúkame ovocie a zeleninu v kratších či dlhších intervaloch sto percentne zo Slovenska,“ hovorí. Od apríla do novembra tu môžu zákazníci nájsť domáce paradajky, uhorky, papriku, šaláty, cuketu, ale aj špargľu či čerešne. Zo zahraničia dováža reťazec hlavne tropické a južné ovocie, citrusy či plodiny, ktoré sa u nás pestujú málo.
O ponuke zo Slovenska rozhoduje hlavne sezónnosť, tvrdí marketingová manažérka Billy Rozália Belková. Od mája do novembra tvorí podľa nej v ponuke Billy domáca produkcia okolo 60 percent, dovoz prevláda hlavne v zime. Pôvod výrobkov si všímajú aj zákazníci – práve preto prišla Billa so značkou Slovenská farma, dodáva.
Väčšinový podiel na tržbách malo v prvom polroku tohto roka domáce ovocie a zelenina v reťazci Tesco.
Fóliovníky zmizli
Domácu produkciu však ohrozilo znižovanie pestovateľských plôch. Ešte pred 15 rokmi sa na juhu Slovenska vo veľkom stavali veľké fóliovníky, vysvetľuje Holéciová. Dnes to tak už nie je. Vidí za tým príchod reťazcov, ale aj zníženie počtu domácich konzervární a mraziarní. „Dovozová zelenina/ovocie vytlačili našich pestovateľov z trhov a kto raz skončí s pestovaním, už len ťažko sa k nemu nanovo vracia,“ hovorí.
Rovnako to bolo aj s melónmi – na juhu Slovenska sa zvykli pestovať vo veľkom. Dnes sa síce ešte nájdu firmy, čo ich pestujú, no je ich málo, vysvetľuje Holéciová. Ani melóny predávané pri cestách, nemusia byť slovenské. Pokojne môžu byť z dovozu – napríklad z Maďarska, len ich predávajú Slováci, dodáva.
Prečítajte si aj Ovocie si môžete nazbierať aj bez záhrady a zadarmo. Poradí mapa
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
