Vynúteným vzťahom si priamo pozývate chorobu do svojich životov. Koľkí z vás nevydržia byť sami, pretože vaše ego sa začne ozývať a veľmi túžobne vo vašom vnútri prosí, aby sa mohlo k niekomu okamžite pripútať. Touto vnútornou neslobodou vytvárate okolo seba emočne energetické prostredie, v ktorom si začnete pestovať svoj vlastný druh choroby....

Pár rokov to potrvá, ale nakoniec zožnete to, čo vytvárate a potom stojíte a čakáte hodiny u lekára a liekmi zhasínate jednu blikajúcu kontrolku za druhou. Týka sa to tiež vynútených vzťahov, ktoré vás priviažu k neuspokojujúcej práci.

Ste s partnerom, ktorého nezbožňujete? A prečo ste v práci, ktorú nezbožňujete?

Byť sám so sebou je umenie, je to bytie v tej najlepšej možnej spoločnosti.

V momente, keď máte opičí syndróm a opúšťate doterajšieho partnera iba v prípade, že sa objaví iný, tým prejavujete stále svoju vlastnú vnútornú slabosť.

Aby ste mohli dať druhému seba, tak sa musíte najskôr skutočne poznať. Poznať sa vo všetkých aspektoch.

V novej knihe, ktorá ide o pár dní do tlače s názvom Jak vzniká ne-moc aneb pravdivost srdce si budete môcť urobiť skutočný obraz o sebe.

Ako to všetko zmeniť?

Najskôr by sme mali poznať vlastnú láskavosť vo svojom vnútri. Opäť si k nemu nájsť cestu.

Buďte láskavejší k druhým, aj tí takzvaní druhí majú slzy, ktoré im tečú po tvári, keď ich nikto nevidí.

Buďte láskavejší k sebe, uberte prísnosť. Veď my sami sa bičujeme viac, než to robí nám ktokoľvek iný. Zhlboka sa nadýchnite, ešte raz, stíšte sa a počúvajte svoje srdce ako silne tlčie, je plné vášne a túžby, nehy, lásky a čaká iba na vás, či mu dáte priestor, aby mohlo zaznieť do každej bunky vášho tela.

Usmejte sa a povoľte to napätie v tvári - oči sa vám náhle rozžiaria. 

Dokážete byť skutočne láskaví sami k sebe a začať odznova, aj keď si vaša myseľ už myslí, že je to nemožné?

Ľudia by mali veriť v neviditeľné, ako keď boli malé deti a v ich životoch sny doslova ožívali, videli lesné víly, morské panny, princezné. To, o čo by sme sa mohli oprieť je niečo, čo nie je vidieť.

Nádej...

To slovo je tak čarovné a plné sily, že už iba jeho obyčajné vyslovenie dáva závoj, ktorý vás drží tak silno, ako by vás nadnieslo tisíc anjelov a silne držalo, pokiaľ im to ich posolstvo a vaša túžba dovolí.

Nádej, že vás niekto pohladí, objíme, keď uvidí vaše slzy na tvári...

Nádej, že vám niekto daruje to najcennejšie čo má a to je jeho čas vo vašej prítomnosti.

Nádej, že tá iskra vo vašich očiach nikdy nevyhasne.

Nádej, že vaše pery budú mať nablízku pery toho druhého a nikdy nevyschnú.

Nádej, že vaša ruka sa bude môcť chytiť ruky toho druhého a stlačíte sa tak silne, ako keď dáte bábätku jeden jediný prst do jeho dlane a ono vás chytí takou silou, že vám dáva zo seba úplne všetko.

Nádej je zázrak, niečo mimo všetkého chápania.

A presne preto som napísal knihu 50 vzkazů ženám, aby som ukázal všetkým, že nádej máme všetci na čokoľvek. Každý má právo na kúsok čohokoľvek, čo si praje čisto a úprimne.

Nádej je niečo, čo si chráňte vo svojom srdci tak silno, ako keby to boli všetky poklady sveta, za ktorými sa ten chamtivý svet naháňa.

Prajem všetkým čitateľom a čitateľkám len tie najkrajšie nové začiatky.

 

(Autor napísal bestseller 50 vzkazů ženám a knihu Jak se zbavit svého Ega)

 

 

Prečítajte si aj Dobré správy