BRATISLAVA. Polotučné mlieko kúpite za niečo vyše eura, no presne to isté mlieko stojí v susednom Česku necelé euro. Samozrejme mlieko sa dá kúpiť na Slovensku od začiatku roka aj oveľa lacnejšie – ak si vyberiete to, na ktoré platí nová nižšia daň z pridanej hodnoty.
Ceny na Slovensku sú síce výrazne nižšie ako priemer Únie, no lacnejšie je napríklad v Česku, Maďarsku a Poľsku. Ukázal to prieskum Eurostatu z decembra minulého roka.
„Nižšie cenové hladiny u našich susedov sú aj dôvodom toho, prečo mnohí Slováci s obľubou cestujú na nákupy za naše hranice,“ hovorí analytička Poštovej banky Jana Glasová. Nákupom v Česku, Poľsku či Maďarsku sa podarí pár eur ušetriť, vysvetľuje, a to nielen, keď susedné meny voči euru oslabujú.
Drahšie ako u susedov
„Síce sme pod priemerom európskej dvadsaťosmičky, v regióne V4 sme však najdrahší,“ hovorí analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Cenová hladina na Slovensku bola vlani 67,8 percenta priemeru Únie, vysvetľuje. Najbližšie sme k priemeru v cenách oblečenia – slovenské ceny sú na úrovni 97 percent priemeru, najlacnejšie sú služby – len 67 percent priemeru Únie, dodáva.
„Ceny služieb lepšie odzrkadľujú výšku platov v krajine, preto štatistiky Eurostatu nie sú prekvapivé,“ hovorí. V dopravných službách sa pohybujeme len niečo vyše polovice priemerných cien v Únii.
„Celková cenová úroveň sa u nás nevymyká základnému vzorcu a je primeraná našej ekonomickej úrovni,“ hovorí analytik Tatrabanky Boris Fojtík. Cenová úroveň tovarov je k priemeru cien v Únii bližšie ako sú ceny služieb. Ceny služieb sú totiž dané ekonomickou výkonnosťou regiónu, kým ceny tovarov sú transportovateľné a tým sa ich cenová úroveň skôr vyrovnáva, vysvetľuje.
Výkonnejšia ekonomika – vyššie ceny a naopak
Ceny spotrebného tovaru a služieb sa v európskych krajinách výrazne líšia, ukázala ďalej európska štatistika. Najdrahšie je v Dánsku – takmer dve pätiny nad európsky priemer, najlacnejšie je v Bulharsku, kde sú ceny o vyše polovicu nižšie ako je priemer Únie.
Ukázalo to porovnanie úrovne cien Eurostatu z decembra minulého roka. Cenové prieskumy viac ako 2400 spotrebných tovarov a služieb boli realizované v 37 európskych krajinách. (Z toho: 28 členských štátov Únie, tri krajiny EZVO – teda Island, Nórsko a Švajčiarsko, päť kandidátskych krajín – teda Čierna Hora, bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Albánsko, Srbsko a Turecko, a tiež potenciálny kandidát Bosna a Herzegovina.)
Za rozdielmi v cenových hladinách vidí analytik Fojtík predovšetkým ekonomickú výkonnosť jednotlivých krajín. „Čím vyššie je HDP na hlavu, tým vyššia je cenová hladina danej krajiny,“ hovorí.
Vývoj cien či ich vyrovnávanie medzi krajinami Únie súvisí podľa neho s vyrovnávaním sa ekonomickej vyspelosti krajiny. Ceny tak rastú viac v krajinách, ktoré sú schopné rásť rýchlejšie ako priemer, dodáva.
Ceny tlačí hore aj rast platov
Príčiny cenových rozdielov medzi jednotlivými krajinami sú viaceré, vysvetľuje Glasová. Jedným z najdôležitejším faktorom je úroveň miezd. „V krajine, kde sa viac zarába a úroveň miezd je vyššia, sú spotrebitelia, samozrejme, ochotní a hlavne schopní zaplatiť za tovar viac peňazí,“ hovorí. Naopak je to v krajinách s nízkymi zárobkami, kde je preto aj cenová úroveň nižšia.
Potvrdzujú to podľa Glasovej aj štatistiky. „Najdrahšie sa žije v severských krajinách, teda v Dánsku, Švédsku, vo Fínsku či vo Veľkej Británii, zároveň však v týchto krajinách aj ľudia najviac zarábajú,“ hovorí. Najlacnejšími krajinami Únie sú Bulharsko a Rumunsko, kde sú aj priemerné mzdy najnižšie, dodáva.
Ceny ovplyvňuje aj výška sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) či spotrebné dane, ktoré sa premietajú do konečných cien pre spotrebiteľov, dopĺňa Glasová. Niekedy sú podľa nej rozdiely v daniach medzi jednotlivými krajinami pomerne výrazné.
Na ceny tlačia aj náklady na výrobu tovaru, jeho prepravu, skladovanie a mzdy. „Konečná cena výrobku preto závisí aj od toho, v ktorej krajine bol vyrobený, či je v tejto krajine drahá alebo lacná pracovná sila,“ hovorí.
Prečítajte si aj Mäso, mlieko či čerstvý chlieb zlacnejú od nového roka pre nižšiu DPH