|
Pred tridsiatimi rokmi nás mama na Štedrý deň vždy vyhodila von. Na kopci pred domom sme sa spúšťali na sánkach, až nám odmŕzali uši a sánkovania sme už mali plné zuby. Nakoniec sme si hore na kopci len tak ľahli na sane, pozerali sme do neba a rozprávali sme sa o tom, čo by sme chceli od Ježiška (dovolenku v Juhoške, magneťák alebo walkman) a čo nám asi naozaj prinesie (čižmy, pyžamo a rolák - v prvý deň po prázdninách sme sa vždy všetci stretli v škole vyfešákovaní v nových rolákoch a štrikovaných svetroch).
Keď som bola malá, myslela som si, že mama nás posiela von, aby sme nenačapali Ježiška, ako kladie pod stromček darčeky. Dnes viem, že len chcela mať kľud (viem aj to, že po slovensky sa povie pokoj a kľud je hnusný čechizmus, ale my matky zase vieme, že chceme mať kľud - cítite, tie jemné nuansy?). Chcela, aby sme sa jej nemotali pod nohami, nevyžierali koláče nachystané na stole, nepišťali, že už sme hladní a nie sme zvedaví na zlaté prasiatko... A najmä nepočúvali jej hádky s otcom o tom, či sa má kapor vyprážať s kožou (bŕŕŕŕ) alebo bez.
Tiež by som dnes rada vyhodila svoje deti von. Nech im aspoň trošku omrznú na sánkach uši. Ibaže toľko snehu na dolniakoch niet, pred domom namiesto kopca máme parkovisko a nie je tam wifi. A tak sa mi motajú pod nohami a vyžierajú koláče nachystané na stole. Oči zabodnuté do svojich mobilov ako zombíci. Že ich to ešte baví?
Zisťujem, že píšem o Vianociach, aj keď som nechcela. Už pekných pár dní som totiž mala pocit, že je akosi previanocované. Od Mikuláša som si pozrela stovky nastylovaných vianočných stromčekov mojich facebookových priateľov (viete, koľkí ľudia zdobia stromček už 6. decembra?), vlastnoručne vyrobených adventných svietnikov, nakúpených trolov, Santov a sobov, vlastnoručne upečených koláčov a uvarených kapustníc. Začala som sa báť, kto prvý uverejní vlastnoručne zabitého a vypitvaného kapra. Našťastie, nestalo sa. Zatiaľ... Namiesto toho pribúdajú vinše a informácie typu - Odpájam sa, idem sa venovať rodine...
Nuž, teda odpájam sa a idem sa venovať rodine...
Viem, že dnes bude všetko dokonalé.
Všade vládne úsmev.
A láska.
Lebo dnes opäť chceme veriť na zázraky.
A na večný život.
Dnes opäť chceme veriť...
Šťastné a veselé, priatelia!
Prečítajte si aj Milý Ježiško...
