|
BRATISLAVA.Vo štvrtok sa učitelia stretli na takzvanom zraze dlhých nosov pred úradom vlády. Organizovala ho Iniciatíva bratislavských učiteľov.
„Akcia má symbolicky vyjadriť, že učitelia majú dlhodobo pocit, akoby ich vlády vodili za nos,“ vysvetľuje jeden z organizátorov protestu učiteľ nemčiny a dejepisu z Gymnázia na ulici Ladislava sáru v Bratislave Branislav Kočan. O školstve sa podľa neho síce dlhodobo hovorí ako o priorite a o učiteľskom povolaní ako o poslaní, no keď príde na delenie peňazí v štátnom rozpočte, zostávajú učitelia s dlhým nosom. A s nimi aj deti a rodičia, dodáva.
Chce tak nadviazať na štrajky z rokov 2011 a 2012 a tiež výzvu Slovenskej komory učiteľov z októbra tohto roka.
Čo učitelia žiadajú:
Základnou požiadavkou je priblíženie sa svetovému a európskemu štandardu v podiele HDP smerujúceho do školstva v priemere na úrovni 6 percent hrubého domáceho produktu (HDP), u nás je to 3,9 percenta HDP.
Zvýšenie investícií do školstva by mali vyrovnať priepastné rozdiely vo vybavenosti škôl didaktickými prostriedkami. A tiež priblížiť mzdy pedagogických a odborných zamestnancov v školstve mzdám učiteľov v Česku, Poľsku a Maďarsku.
Pedagogickí a odborní zamestnanci dlhodobo požadujú mzdu vo výške 1,2 až 1,6 násobku priemernej mzdy.
Žiadajú aj komplexné prehodnotenie zákona o pedagogických zamestnancoch, systém ich ďalšieho kariérneho rastu a kontinuálneho vzdelávania.
Zdroj: Iniciatíva bratislavských učiteľov
Ministerstvo doteraz neprejavilo záujem rokovať o skutočne vážnych problémoch v školstve priamo s učiteľmi, upozorňuje Kočan. „Zástupcovia učiteľov nie sú dlhodobo prizývaní k tvorbe koncepčných materiálov, máme nanajvýš možnosť vyjadriť sa k čiastkovým zmenám,“ hovorí. Prípadne pripomienkovať zákony a nariadenia, no nemá pocit, žeby ich pripomienky boli vypočuté.
Nejasný mu príde aj postoj školských odborov – tie síce pred tromi rokmi spísali požiadavky, za ktoré išli učitelia do štrajku, no stále nie sú naplnené. Odbory by mali na nich podľa neho dôslednejšie trvať. Ráznejšie sú nové školské odbory, ktoré vznikli v roku 2011, ktoré na naplnení požiadaviek stále trvajú, dodáva.
K výzve bratislavských učiteľov sa pridali ich kolegovia zo Žiliny, Trenčína, Považskej Bystrice.
Nestačí byť len priorita bez peňazí
„Podporujeme akciu, dokonca som aj jej signatárom a vo štvrtok tam budem,“ hovorí Predseda Nových školských odborov na Slovensku Ľudovít Sebelédi. Chystajú sa tam podľa neho aj viacerí ich členovia. Schválené štvorpercentné navýšenie platov totiž nič nerieši, dodáva.
Priemerný plat učiteľa nedosahuje na Slovensku ani polovicu priemerného platu vysokoškolsky vzdelaného zamestnanca, upozorňuje, v Európe je to 80 percent a viac. Problém je podľa neho aj v slabom financovaní slovenského školstva. „Nestačí len deklarovať priority vo vládnom programe, čo sa týka všetkých vlád doteraz, zmeny treba podporiť finančne,“ hovorí.
Zraz dlhých nosov podporuje aj Slovenská komora učiteľov. „Po zverejnení návrhu rozpočtu zostali s dlhým nosom nielen učitelia, ale celé školstvo, čiže aj rodičia a žiaci, ktorí nedostanú základné učebné pomôcky a nebudú mať vybavené učebne,“ hovorí jej prezidentka Mária Barancová.
Komora je podľa nej skôr odborným združením a sama štrajky neorganizuje. Podporuje všetky iniciatívy a kampane pre dôstojnejšie postavenie pedagogických a odborných zamestnancov, dodáva.
Tlak na učiteľov rastie
„Na učiteľa je vyvíjaný vysoký tlak, zo strany detí, rodičov, spoločnosti, v súčasnej dobe aj zo strachu zo straty zamestnania ako aj jeho profesionálneho rastu,“ hovorí Barancová. Školy sa podľa nej boria s výchovnými a psychickými problémami detí, rastie nemotivovaná agresia a problémovosť v správaní detí. Zvyšuje sa aj výskyt šikanovania, útoky nielen medzi žiakmi a študentami, ale stúpa aj nedostatok rešpektu voči učiteľom, dodáva.
Z Komory vyšiel aj návrh na zvýšenie platov v školstve o 140 eur od budúceho roka a ďalších 90 eur rok nato. Do návrhu sa dostalo aj navýšenie rozpočtov škôl o 400 miliónov, ktoré by mali vyrovnať rozdiely vo vybavenosti škôl. Zmeniť by sa mal aj kreditný systém.
Tieto návrhy však zmietol zo stola minister školstva Juraj Draxler ako nereálne. Rozpočet pre školstvo bude nižší o 240 miliónov ako vlani. Učiteľom sa majú zvýšiť platy o štyri percentá - teda v priemere o tridsať eur. Priemerná hrubá mzda radového učiteľa je na základnej škole 729 eur, na strednej o 32 eur viac, tvrdí portál Platy.sk. Nástupný plat učiteľa je však asi o tretinu menší.
Akcia mimo odborov
Školským odborom, v ktorých je asi tretina učiteľov, vyčítajú, že za učiteľmi dostatočne nestoja a ustupujú ministrovi a vláde. V roku 2012 bol vyhlásený neobmedzený štrajk, bol prerušený po troch dňoch, počas ktorých odbory rokovali s vládou. Odvtedy je vyhlásená štrajková pohotovosť.
„Prvý deň štrajku sme mali 68 percent učiteľov, no na tretí už len 12. Tí, čo v štrajku boli, pomaly odstupovali,“ vysvetľuje situáciu predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek. Nemali tak s kým protestovať, dodáva. Štrajk však podľa neho výrazne upriamil pozornosť vlády a celej spoločnosti na problémy v školstve.
Odbory dohodli s ministrom školstva zvýšenie platov v školstve o štyri percentá. Pôvodne hovorili o 5 až 7 percentách. „Je to solidarita s nepedagogickými pracovníkmi a zamestnancami vysokých škôl,“ hovorí Ondek. Pre učiteľov mali ponúknutých 5 percent, no ostatní by tak dostali len tri, vysvetľuje. Takto sa podľa neho dostane do školstva viac peňazí ako pred rokmi, lebo rovnaké zvýšenie sa bude týkať všetkých zamestnancov v školstve, nielen učiteľov.
Spokojný so situáciou v školstve však nie je. Nerealizuje sa projekt milénium, v zásuvke zostala aj správa o systémových zmenách, dodáva. „Ak by boli zrealizované, dnes sa mohli platy pedagogických a odborných zamestnancov v školstve pohybovať v priemere okolo 1200 eur,“ hovorí.
O štvrtkovom proteste bratislavských učiteľov predseda odborov vie. „My sme za každú jednu aktivitu, ktorá reálne zabezpečí peniaze do školstva,“ odpovedá na otázku, či protest podporí. Ide podľa neho o akciu mimo odborového zväzu.
Na otázku, či sa medzi protestujúcich učiteľov chystá, neodpovedal do našej uzávierky minister školstva Juraj Draxler, ani premiér Robert Fico.
Prečítajte si aj Škola je taká dobrá ako jej rodičia
