|
Nechajte mi príspevok na škôlku a ja budem pracovať
Už dnes je jasné, koľko detí sa ani tento rok nedostane do verejného predškolského zariadenia. Je medzi nimi aj to moje. Preto si myslím, že v mnohých rodinách by práve príspevok na starostlivosť o dieťa, vyriešil debatu o tom, kedy nastúpiť po rodičovskej do práce a či vôbec. (Pozn. v súčasnosti môže pracujúci rodič, poberať príspevok v maximálnej výške 280 eur, a to do troch rokov veku dieťaťa, na zväčša súkromné predškolské zariadenie) Riešením by bolo, keby nám štát nechal spomínaný príspevok až do momentu, kým sa naše dieťa nedostane do obecnej škôlky.
Alebo sa vykašlime na dotovanie obcí, ktoré budú škôlky len rozširovať, keďže babyboom nie je večný. Máloktorá vybuduje nové, moderné zariadenia. Zväčša len rozšíri kapacity a skonštatuje, že aj tak by sa jej zišli ešte aspoň dve triedy. Efektívnejšie by možno bolo, “dotovať” priamo rodiča, prostredníctvom spomínaného príspevku. Nech si vyberie škôlku, ktorá mu vyhovuje. A medzi súkromnými je naozaj z čoho vyberať.
Nechcem materské vo výške 100% pôvodnej čistej mzdy
Zachytila som aj takéto debaty. Lenže, potrebujeme skutočne zvýšiť materské? Nie je aj aktuálna téma o škôlkach skôr dôkazom toho, že potrebujeme pomôcť niekde inde? Nepatrila som k top manažérkam, ktoré pevným stropom výšky materského prišli o výraznú časť príjmu. Myslím si, že výška a dĺžka poberania je v porovnaní s inými krajinami štedrá. Nepoznám ženu vo svojom okolí, ktorá by sa sťažovala. Viaceré sme však zúfalé z toho, čo príde po tých 34.týždňoch. Tam začnú vznikať skutočné existenčné problémy a úvahy, či to rodina utiahne. A tu vidím medzeru v našom sociálnom systéme.
Stále sa debatuje len o zvyšovaní materského, ale čo rodičovský? A čo s deťmi medzi tretím a piatym rokom života, keď rodičia nemajú na súkromnú škôlku? Nemyslíme na to, čo bude potom.
Radšej byť doma kratšie
Ja by som napríklad omnoho viac, ako byť doma do troch rokov veku dieťaťa za smiešnu sumu, prijala model, ktorý je u susedov v Čechách. Teda princíp – čím som kratšie doma, tým mám vyšší mesačný príspevok. Tiež ste limitovaní nejakou pevnou sumou, ktorú nemôžete prekročiť, ale je na vás, ako si poberanie príspevku rozložíte. Či budete doma štyri roky, alebo dva.
Postupné zabehnutie sa v práci a škôlke
Nemám predstavu, koľko žien na rodičovskej dovolenke má chuť pracovať. Opäť môžem vychádzať len zo svojho okolia, ale keby ste, ktorejkoľvek mojej známej ponúkli možnosť raz-dva krát do týždňa pracovať, myslím, že by neodmietla.
Ľahšie sa hľadá opatera k chorému dieťaťu na dva dni, ako na dva týždne. A pre zamestnávateľa je jednoduchšie hľadať náhradu na dva dni, ako na týždeň či dva. Nič lepšie, ako postupné zvykanie si na škôlku som si pre svoju dcéru nemohla želať.
V zahraničí sú čiastočné úväzky bežné
Nedávno som kamarátku Simonu poprosila aspoň o základné fakty, ako fungujú na opačnej strane zemegule. “Väčšina žien-matiek, ktoré poznám, pracuje 2-3 dni v týždni. Majú presne vypočítané, koľko môžu zarobiť, aby im príjem neovplyvnil prídavky na deti. Viac sa im neoplatí pracovať, lebo by museli doplácať na škôlku, či opatrovateľky a ešte by im aj siahli na prídavky.”
Aj v Austrálií je problém so škôlkami. Dieťa zapisujete už pri narodení a zväčša tam chodí len na dva,tri dni v týždni. Doplácate za ňu, ale nie plnú sumu. Ako ešte dodala, žije v krajine, kde “casuals a part time” pracovníci fungujú v rôznych odvetviach. Pozná takto pracujúcu policajtku, záchranárku, či letušku. No a sama s mužom vo svojej reštaurácií rovnakým spôsobom zamestnáva ľudí. “Myslím, že to funguje dobre. Matka si pomaly môže zvyknúť na návrat do spoločnosti, a navyše si to zorganizuje podľa potrieb rodiny.” Je potrebné ale dodať, že do práce na plný úväzok sa vracajú len ženy, ktoré majú veľmi dobre platenú prácu, alebo pracujú na svojej kariére.
Stále si myslím, že dobre nastavené čiastočné úväzky by vyriešili mnohé problémy.
Ale milé ženy v meste, dosť bolo očakávania od druhých. Myslím, že mnohé by sme vedeli zmeniť aj my. Napr. našu rétoriku. A o tom je zvyšok môjho audioblogu. Asi to nebude príjemné počúvanie. Ale aj takto sa na nás pozerá okolitý svet. Žiaden zamestnávateľ nie je “hotový” z toho, že sa mu po rodičovskej vráti žena, ktorá už pri nástupe konštatuje, že tri roky k práci “neprivoňala”, bude viac doma ako v robote, prácu z domu neuznáva a v podstatne neuznáva ani ženy, ktoré nosia deti do práce a už vonkoncom pohŕda tými, čo pracujú, keď majú sedieť doma na zadku a dojčiť….. Vieme čo chceme?!
Prečítajte si aj To nemyslíš vážne?! Časť 7: Hrám sa, ako sa mama ponáhľa
