|
Túto vetu naša dcéra opakuje posledné týždne veľmi často. Asi celkom nerozumie čo ju čaká, neviem to ani ja. Nový rok mi definitívne priniesol nový život. Som po prvýkrát pracujúcou matkou. Čo ma presvedčilo skrátiť si rodičovskú dovolenku?
Naša dcéra má dva roky a dva mesiace. Práca mi chýba, rovnako ako peniaze, ale stále mám možnosť ROZHODNÚŤ SA. Nemám rada paušalizovanie. Nemala som ho rada, keď niekto zľahčoval situáciu žien na materskej a nemám ho rada ani v tejto otázke. Každá máme iné rodinné a finančné zázemie, dieťa inej povahy a v neposlednom rade, inú prácu. Navyše, ak plánujete ešte rodiť, odporúčam zatelefonovať do Sociálnej poisťovne. Rôzne čiastočné úväzky vám v prípade ďalšej materskej viac uškodia ako finančne prilepšia.
Rozhodnutie zrelo vo mne dlho
Uspávala som dcéru s plačom a výčitkami, čo som to za matku, keď chcem pracovať. Rozprávala som sa o tom asi aj s predavačkou v potravinách. Nesmierne náročné je aj otvoriť oči a byť k sebe úprimná. Čo ma teda presvedčilo?
1. RODINA - raz večer, mi môj muž povedal, že sa mám vykašľať na to, čo si myslia ostatní. Nemám riešiť, čo ktorá mama povedala na ihrisku alebo v časopise. Toto rozhodnutie ovplyvní jedine náš život. Univerzálna odpoveď na to, kedy je dobré ukončiť rodičovskú dovolenku neexistuje! A tak som si začala ešte viac všímať svoje dieťa, porozprávala som sa so šéfom, prijala pre mnohých nekresťanskú pracovnú dobu, ale ak všetko bude tak, ako má, Esterka bude v škôlke len predpoludním. Zatiaľ jej kolektív tvorí päť detí, postupne sa s ním zoznamuje už dva mesiace. K téme RODINA, by som každej žene/mužovi čo zvažuje ukončiť rodičovskú dovolenku, ponúkla malý experiment. Skúste sa partnera spýtať: “Zlato, ako budeme riešiť choroby nášho dieťaťa? Vieš zostať doma aj ty?” Možno budete prekvapení, čo z vašej polovičky vylezie!:)
2. ROZVOJ - stagnujeme, obe! Tancujeme dvadsaťkrát denne, ďalších päťkrát si prečítame tú istú knihu, postavíme vežu pre rytiera, niečo namaľujeme...všetko stihneme v rekordne krátkom čase a dieťa si pýta rozprávky. Mojej kreativite odzvonilo. Niektoré mamy vedia postaviť domček pre bábiky, farmu pre zvieratká, vedia s deťmi vyrobiť obrazy, ktoré by som si zarámovala a zavesila do obývačky. Závidím ženám ktoré to vedia a baví ich to, resp. vedia sa tváriť, že ich to baví. Mne to dcéra neverí. Už teraz ma na tvári výraz - To nemyslíš vážne?! Fakt ma chceš nudiť lepením lístia na papier? A ja sa jej nečudujem, sama som ako dieťa nemala rada podobné aktivity.
3. NUDA - s tou sme zápasili čoraz častejšie. Moje dieťa toho nikdy veľa nenaspalo. Žijeme v Bratislave, nemôžem sa sťažovať na ponuky rôznych materských centier, galérií, kurzov a podobne. Ale, aj na to treba peniaze. Občas nemalé... Navyše, my sme časom prišli na to, že všetky takéto výjazdy do civilizácie som skôr potrebovala ja, ako naša dcéra. Jediné, čo si obľúbila bol tanečný krúžok a ten ju baví doteraz. A ešte ju baví počítač. Ester nemá problém zadať heslo, nájsť youtube a pustiť si Mášu a medveďa, kým si odbehnem na záchod. A ja mám pocit, že som zlyhala.
4.NEPOCHOPENIE - čoraz častejšie sa cítim na ihrisku, v materských centrách, v kolektíve matiek, ktoré poznám len ako matky, nepochopená. Ešte viac si vážim svoje dlhoročné kamarátky – sú ako ja: možno často ufrflané, unavené, demotivované, ale stále snívajúce. Nezabudli na to, že chcú byť aj niečo iné ako matky. Mnohé musia ešte nejaký čas počkať na svoju príležitosť, ale nezabudli žiť, milovať, zabávať sa a snívať. Do tohto kolektívu žien mi pribudli aj nové objavy. Aj s tými rada zdrhnem z domu na kávu, či pohár..dva vína. Vyhýbam sa však ženám, ktoré mi stále podsúvajú nechcené rady, utierajú na ihrisku moje dieťa, lebo je od džemu a upozorňujú ma, že sladkosti na ihrisko nepatria. Beriem to tak, že práca je pre mňa momentálne najlepšom prevenciou pred tým, aby raz aj predo mnou neutekali nejaké ženy.
5. FINANCIE - zdá sa mi nefér, že hypotéku, zariaďovanie nového bytu, všetky výdavky má už dva roky na krku len muž. Aby som to uviedla na pravú mieru, doteraz som žila s pocitom, že mám viac starostí ako on. Nebolo jednoduché starať sa o dieťa čo nenávidí spánok, má všetky alergie sveta, energiu a plač na rozdávanie a separačnou úskosťou trpí od svojho narodenia. Niekedy som nemala som ani zákonom stanovenú prestávku na obed. Lenže, Ester je teraz samostatnejšie, šikovné, úžasné, dvojročné dieťa. Ja sa v noci vyspím a svet je opäť krajší. Rozum mi hovorí, že zostať doma, je v tomto momente luxus, ktorý si nemôžeme dovoliť. A srdce? Že za pokus to stojí. A to je ďalší dôležitý moment...
6. SKÚŠOBNÁ DOBA - do troch rokov veku dieťaťa mám stale možnosť vrátiť sa naspäť na rodičovskú dovolenku. Ak v marci zistím, že sa Ester v škôlke trápi, ja som pre všetky choroby viac doma ako v práci, kolegovia ma za to nenávidia, viac dám opatrovateľkám ako zarobím, vrátim sa späť. Možno bude chvíľu nepríjemné žiť s pocitom, že sme to nezvládli, ale aspoň sme to vyskúšali. Máme polrok na to, aby sme na tom niečo zmenili.
A teraz už idem spať. Budík zazvoní 3:45! Možno som trošku bláznivá.....alebo viete čo? Počkám do prvej výplaty a poviem vám...:)
Prečítajte si aj To nemyslíš vážne?! Časť 5: Online matka
