|
Nikdy som nesurfovala po nete toľko, ako práve teraz, na materskej. Teda pardón, už na rodičovskej dovolenke. Áno, dobrovoľne sa priznávam. Napriek hrozivým výskumom varujúcim koľko času sú “online” deti, pubertiaci, ale i my, matky s plným pracovným úväzkom vo svojom dome či byte, neviem si predstaviť život bez internetu. A pozor, nie som na facebooku. Čo tam potom robím?
Čítam! Krátko po pôrode som s čítaním mala veľký problém. Nevedela som sa sústrediť. Raz ma muž upozornil, že by som mohla po pol hodine čítania aspoň obrátiť stranu v knihe. A tak som začala snoriť po internete. Hľadala som krátky prozaický útvar, ktorý nemá 200 strán. Mala som chuť dozvedieť sa niečo nové, byť v obraze, ale pritom som nemala čas a priznám sa ani chuť, čítať odborné texty, pri ktorých by sa mi zišiel slovník cudzích slov. Internet vie byť veľkým požieračom času, dobrý sluha, ale zlý pán. No stále si myslím, že je to o tom, čo si človek vyberie. Myslím v online svete…v tom svojom si často nevyberá.
Posledné dva týždne patria do kategórie tých, ktoré nezvládam. Ich spoločným menovateľom je choroba. Začala s tým Ester. Kýchala na mňa veľmi starostlivo niekoľko dní a nocí. Tak som to prirodzene “schytala” aj ja…odovzdala som to ďalej a práve teraz počujem zo spálne opäť suchý dráždivý kašel, ktorý lekári radi nazývajú neproduktívny. Už celkom rozumiem významu tohto slova. Dieťa bude asi opäť choré a ja neproduktívna.
Aj keď… Napriek tomu, že som mimo civilizácie už niekoľko dní, stihla som cez net nakúpiť vianočné darčeky, odpísať na staré e-maily a pozor, prišla som na chuť on-line kurzom. Super nápad! Na svoju “hodinu” som sa chystala ako na prvú vysokoškolskú prednášku. Pripravila som si zošit, perá, ceruzky rôznych farieb. Samozrejme, bola som príbuzenstvu na smiech. Nevšímala som si to. A nikto si nevšímal mňa. Moje “deti” zaliezli do postele a ja som si s upchatým nosom, škrípajúcim hlasom a mastnou hlavou sadla za počítač. Zapisovala som si štatistiky, tipy, dobré rady a po hodine a pol som mala pocit, že už sa mi do hlavy nevopchá absolútne nič. S dobrým pocitom som prehltla tabletku na vypotenie a zaliezla do postele.
Horšie bolo ráno, to som opäť jednej zaujímavej žene musela napísať, že to “nedám”. Teda, neprídem na týždeň sľubovanú návštevu. Chcela som tak trochu pracovne, navštíviť ilustrátorku Betku Kováčovú. Teraz mamu na materskej, ale ešte pred pol rokom ste videli jej ilustrácie v detských časopisoch, knihách, či interaktívnych hrách. Lenže, nemám to svedomie, priniesť jej domov chorobu. A tak Betka prišla s nápadom: “Urobme rozhovor cez skype!” V hlave mi znelo moje klasické: “To nemyslíš vážne?!” A vzápätí: “Prečo nie?” Keď už nám každý hovorí, koľko času dokážeme prežiť online na internete, využime ho plodne.
Ak ste zvedavé, ako dopadol pokec dvoch žien na materskej o detských ilustráciách a hľadáte knižný tip pod vianočný stromček pre svoje ratolesti, využite zhubný vplyv internetu a nepremeškajte článok, ktorý už pioravujem.
Prečítajte si aj To nemyslíš vážne?! Časť 4: Šťastné matky na materskej? Všetko s mierou
