|
Petržalská knižnica pripravila pre malé deti a ich rodičov akciu - čítanie večerníčkov spojené s premietaním prečítanej rozprávky. Dozvedám sa, že knihovník v čitárni knižnice v podvečer prečíta deťom rozprávku a potom ju bude premietať. V prvom momente si vravím: „Wau, zaujímavá akcia.“ Vzápätí mi však napadá (najmä, keď zisťujem, že akcia sa koná trikrát do týždňa): „Moment, a čo potom s deťmi robia rodičia?"
Moje pubišky už vyrástli, no stále si pamätám na to, ako som im každý večer čítala na dobrú noc. Boli to tie najkrajšie chvíle. Hltali sme knihu za knihou, lebo jedna rozprávka nikdy nestačila. Knihy dostávali na Vianoce, narodeniny, meniny alebo im ich nosili kamarátky, ktorým deti vyrástli a rozprávky už vyraďovali. V kníhkupectve sme sa vedeli zašívať aj hodinu, kým sme vybrali nové knihy.
Milovala som mnohé tie príbehy, smutno-vážne, veselé, poučené aj zábavné. Bolo zaujímavé sledovať, ktoré dieťa si obľúbilo ktorú rozprávku. Keď mali nejaký problém - napríklad v škôlke s kamarátmi či nesmelosťou - vyberala som rozprávku „šitú na mieru".
Cez deň sme si neraz kreslili rozprávkové postavičky, alebo sme žili ich príbehy. Tak napríklad na kolieskové korčule sme sa prvý raz vybrali po tom, ako sme si prečítali o mame kengure, ktorá nemohla skákať, lebo jej drobcovi vo vaku bolo z toho nevoľno. A tak musela jazdiť na korčuliach. Pekná blbosť, čo? Ale ten príbeh bol tak čarovne vymyslený, že si ho pamätám aj po rokoch.
Je pravda, že keď som bola na materskej, bolo oveľa menej podujatí pre deti ako ich je dnes. Občas mám ale pocit, že teraz je ich až príliš. Akoby zmyslom rodičovstva bolo hromadne deti niekde zabaviť. Len nebyť doma. Lebo čo? Lebo by sme sa doma s deťmi nudili? Lebo by sme sa im museli venovať aj inak ako len ich nekonečným fotením a hádzaním ich fotiek z takej či onakej akcie na facebook?
Jasné, aj my sme občas zašli do kina, do ZOO, či do materského centra (keď vonku lialo už tretí deň v kuse a susedia nad nami vŕtali - tiež tretí deň v kuse...), ale myslím si, že nič netreba preháňať. Ani vyhľadávanie akcií pre deti a ich hromadné zabávanie sa v dave. No najmä si myslím, že čítanie večerníčkov určite netreba prenechávať cudzím ľuďom, aj keď je to rozhľadená teta knihovníčka, ktorá to urobí rada. Podľa mňa toto je niečo, čo patrí rodičom a ich deťom.
Prečítajte si aj Muro, Mica a týrané deti
