Deň detí máme úspešne za sebou. Všetci sme si ho vychutnali po svojom. Poniektorí vystúpeniami, iní súťažami, kinom, opekačkou či mekáčom.
Aj my sme mali vystúpenie zo zušky. Bolo to naozaj nádherné. Nie preto, že tam vystupovali moje dcéry, ale bola tam úžasná atmosféra. Začiatok odtancovali najmenšie detičky vo veku od troch rokov. Rozkošné. Najmenší chlapček prestal tancovať a začal mihotať ručičkami. Páčila sa mu hra svetiel. Pani učiteľka ho jemne chytila za ruku a zapojila opäť do tanca. Avšak, poznáme to, len čo spustila z neho oči, opäť pobehol za svojimi svetielkami. Malý tanečník si vyslúžil veľký potlesk. A ja som začala spomínať. Aké to bolo, keď boli deti malé. Ako sme chodili na rôzne vystúpenia či v jasliach, v škôlke, výlety, prechádzky. Fotili sme všetko, čo sa len dalo, natáčali sme, aby sme mali všetky tie nezabudnuteľné zábery. Nič nám nesmelo ujsť. Aj včera. Bolo mnoho rodičov, starých rodičov, detí. Chceli vidieť svoje ratolesti, ich prvé vystúpenie. Každý si chcel zachytiť ten jedinečný moment, keď vystupovalo ich dieťa. Mávanie, úsmevy, pokriky. Aj slzičky šťastia. Hrdosť rodiča, starého rodiča.
Celý ten program sa niesol v znamení života. Nielen šťastného. Aby deti vnímali, čo sa okolo nás deje. Scénka. Smutné deti, ktoré nemajú svojich rodičov. Ktoré ich vlastne ani nepoznajú. Majú iba tety. Tetu dennú a tetu nočnú. Žijú totiž v detských domovoch. Majú pevne stanovený režim. Pomaličky dospievajú. Budúcnosť je neistá. V dospelosti sa musia postaviť na vlastné nohy. Samé. Bez pomoci. Prestala som dýchať. Vyšli mi slzy. Bolo to také dojemné. Žiaľ, skutočné. Opäť som si uvedomila jednu dôležitú vec. Nie je totiž samozrejmosťou, že všetky deti okúsia lásku rodiča, alebo šťastnú rodinu.
Blíži sa koniec školského roka. Určite už mnohí rozmýšľajú, čo dostanú deti za odmenu. Aj minule ma dcéra šokovala. „Mamí, čo dostanem za vysvedčko?“. Ja, že sladkú odmenu – pusu. Začala sa smiať. Povedala, že jej spolužiak dostane peniaze, mnoho peňazí. Záleží koľko bude mať jednotiek. Je to správne? To, že jeho rodičia ho finančne podporujú je pekné, ale to že sa mu vôbec nevenujú počas celého roka? No áno. Dvakrát do roka si užijú letnú a zimnú luxusnú dovolenku. Stačí to?
Tak, aký darček pre naše deti? Značkové tenisky? Hriešne drahú bundu? Nový mobil? Áno, v poriadku. Aj po tom naše deti túžia. Ale budú si to pamätať? Ani fotky nie sú všetko. Ale spomienky. Tie im nikto nevezme. To, čo môžeme našim deťom bezúhonne darovať je nádherné spokojné detstvo. Aby mali komu povedať ocko, mamka. Lebo láska, ktorá ich bude obklopovať od malička je to najdôležitejšie a najkrajšie. A nestojí vôbec nič.
.
Prečítajte si aj Keby bola len vedela... Mohla žiť?
