Plánovanie rodičovstva je o dvoch. Aj keď občas dieťatko prekvapí. Zamotá nám životy. I keď je to mnohokrát o slzách. Ale nakoniec sa na prvorodené bábo teší celá rodina. Je to obrovská radosť uvítania nového člena, prvého potomka. Malinkého, voňavého. Miláčika, ktorý si získa celé okolie.
Ale koľko detí? Jedno? Dve? Nebodaj tri? V dnešnej dobe prevláda ideál dvoch. Avšak, odďaľovaním sa to nie vždy stihne naplniť. Veď, predsa, keď chcem dopriať dieťaťu požadovaný komfort – podľa trendov okolia (značkové oblečenie, drahý mobil, počítač, vychytené školy), tak jedno stačí, či nie?
V poslednej dobe intenzívne vnímam ženy v mojom okolí, okolo štyridsiatky, s bruškami. Očakávajú tretie dieťatko, ktoré je plánované. Sú šťastné. Nesmierne sa tešia. Aj keď majú strach, aby sa im narodilo zdravé bábätko. Štatistiky totiž nepustia. Najmenšie riziko pre ženu a dieťa je porodiť vo veku 18 až 25 rokov. Ale, povedzme si racionálne, v takomto veku ide o študentky. Neplodnosť a riziko poškodenia plodu výrazne stúpa po 35. roku života. No a práve ešte aj v tomto veku sa ženy stávajú prvýkrát mamičkami.
Štyri deti? Tí nie sú normálni!! Poznám rodinu, ktorá musela čeliť takýmto poznámkam. Pohŕdaním. Zazeraním. Ohováraním. Štyri ratolesti, narodené postupne, každým rokom. Poviem vám úprimne, bolo mi ich ľúto. Kým niektoré mamičky lamentovali, že s dieťaťom sa nedá ísť tam a tam, že je to komplikované, oni dvaja sa im naplno venovali. Stretávali sme sa na kúpalisku, klzisku, výletoch, rôznych akciách. Nedelili ich. Brávali ich naraz všetky štyri. Keď mi sme sa trápili na klzisku s dvomi, oni s úsmevom a pokojom učili svoje – štyri. Sú naozaj obrovským príkladom. Vzorne sa starajú. Majú môj obdiv. Deti už podrástli, sú na základnej a strednej škole. Áno, ich práca im neumožňuje, aby deťom dopriali nadštandard, avšak vychovávajú ich vo viere, láske, skromnosti. Sú veľmi šikovné, dosahujú výborné prospechové výsledky. Navzájom si pomáhajú. Myslím si, že aj šikovné dieťa, ktoré nemá až tak veľké finančné zázemie sa vie svojou húževnatosťou odraziť a dotiahnuť to naozaj ďaleko.
Existuje množstvo párov, ktoré sa majú finančne veľmi dobre a v živote im nič nechýba. Majú svoj dom, auto, priateľov, doprajú si zaujímavé dovolenky. Napriek tomu, po dome im nebehajú žiadne deti. Tieto páry sa rozhodli pre život bez nich a majú na to osobné zdôvodnenia. Aj v tomto prípade majú ľudia predsudky. Ukazujú prstom.
Neposudzujme a neodcudzujme rodičov, koľko detí majú. Keď túžia po viacerých a vzorne sa starajú? Všetko záleží na nás, čo nás robí šťastnými. Či je to plný dom kriku, smiechu a zapackaných nábytkov, alebo ticho a pokoj.
Prečítajte si aj Zdravie nadovšetko
