|
Keď sa blížime k letisku, asociácia je jasná – myslíme na dovolenku. Ale pre 650 zamestnancov bratislavského letiska je to miesto práce, ktoré si vyžaduje schopnosti narábať so stresom - cez deň či v noci. My ideme na nočnú zmenu, na ktorej pracuje okolo sto osôb. Máme namierené na druhé poschodie, kde má svoju kanceláriu supervízorka vybavenia cestujúcich a batožiny.
Martina Gabriela Krampl práve preberá zmenu po kolegovi. Dozvie sa, že jedna osoba dnes nepríde do práce, čiže všetky povinnosti musí zvládnuť s päť- a nie šesťčlenným tímom. „Je to stresujúce, aj keď ide o absenciu len jednej osoby,“ zahlási pani Martina. Neskôr sa sami presvedčíme, že tu panuje veľký ruch a nikto tu nesedí so založenými rukami.
Foto - Stano Stehlík
Zadržaní cestujúci
Druhá informácia od supervízora, ktorý práve končí zmenu, sa týka zadržaného na letisku. Ide o pasažiera, ktorý priletel zo Skopje a nemá povolenie na vstup do schengenského priestoru. „Nemôžeme ho pustiť na územie Slovenska, najbližším lietadlom odletí domov. Počas pobytu u nás je strážený policajtom a my mu musíme zabezpečiť ubytovanie a stravu,“ vysvetlí supervízorka. Jeho pobyt je hradený leteckou spoločnosťou ktorou priletel. Pre takéto prípady majú na letisku štyri izby s toaletou a kúpeľňou. Ďalší let do Skopje je zajtra, takže na letisku strávi len jednu noc. Stávalo sa, že tu niektorí čakali na svoj spiatočný let takmer týždeň.
Foto - Stano Stehlík
Keď Hurghada sadá
Presúvame sa k stolu pani Martiny, kde v počítači vidíme letový zoznam všetkých cestujúcich na najbližšie lety. Pripravené sú aj tie na zajtra, treba ešte doplniť osobne údaje. Teraz si všimnem, že písací stôl pani Martiny je rovno pri okne, z ktorého vidno príletovú halu. Môže byť zaujímavé z hora pozorovať pasažierov, ale na to pani Martina nemá čas – ona a jej kolegovia väčšinu svojho pracovného času venujú pasažierom, ktorí odlietajú. Práve zvoní telefón. Ten sa vlastne ozýva každú chvíľu. Keď Pani Martina dotelefonuje, oznámi svojim kolegom, že Hurghada „už sadla“, čiže lietadlo práve pristalo. O chvíľu zase počuť zvonenie a pani Martina nahlási kolegyni, že Hurghadu dali na odlet a to znamená, že jej pracovníci začnú robiť boarding cestujúcich. Presúvame sa dole, do haly.
Foto - Stano Stehlík
Nadmerná batožina
Zvezieme sa výťahom a pani Martina uprie našu pozornosť na oddelenie, kde sa práve otvára veľké okno – tu sa nakladá nadrozmerná batožina. Pred tým oddelením vidíme dievčatko na invalidnom vozíku, o ktoré sa postará pracovník letiska a odprevadí ho až k lietadlu. Pani Martina sa odborným okom pozrie a hneď vie, že vozík je špeciálne upravený. Treba ho skontrolovať, čiže dať na veľký röntgen, ktorý slúži na skenovanie nadrozmernej batožiny.
„Študujem sociálnu prácu a všímam si každého postihnutého,“ vysvetlí supervízorka. Cítiť, že je z vysokej školy nadšená a že je to jej koníček. Čo sa naučí v škole, využíva v práci.
Foto - Stano Stehlík
Evakuácia
Smerujeme k stanovištiam check-in. Pozerám na tváre pasažierov, ktorí práve vchádzajú do haly. Pred nimi je let: možno pracovný, možno dovolenkový. Kto vie, čo prežívajú: stres alebo príjemné adrenalínové šteklenie? „Keby ste tu boli včera na nočnej, zažili by ste evakuáciu,“ preruší moje rozmýšľanie pani Martina. Včera sem prišla zo svojej kancelárie tak ako dnes s nami a zrazu zbadala dva kufre uprostred haly.
„Tu boli cestujúci na štyri lety, čiže okolo 600 osôb!“ podotkne. Rýchlo zavolala ochranu a tí volali pyrotechnikov. Štyrikrát dávali hlásenie, ale keďže sa nikto ku kufrom neprihlásil, museli všetkých cestujúcich a zamestnancov letiska evakuovať. „Majitelia kufrov boli niekde na kávičke, ktorej cena stúpla, lebo potom museli zaplatiť pokutu vo výške 50 eur,“ vysvetlí. Ešte si spomenie na udalosť, ktorú zažila jej kolegyňa. Tá podľahla panike v obchodnom centre, keď na chodbe zbadala kufre a keďže nikto z ochranky nezdieľal jej strach, pochopila, že už má profesionálnu deformáciu.
Foto - Stano Stehlík
Atény idú na odlet
„Musíme sa vrátiť do kancelárie, lebo Atény idú na odlet,“ oznámi nám pani Martina, keď zloží mobil. Po návrate do kancelárie zbadá hneď viacero neprijatých hovorov na pevnej linke. Neskôr sa jej opýtam, čo je jej nočná mora. „Zahraniční cestujúci s vízami, či pasmi, ktoré sme nikdy nevideli a ktorí nás presviedčajú, aby sme ich pustili,“ hovorí. Tu je pomocníkom systém v počítači alebo kolegovia na telefóne v Prahe. Napadne mi opýtať sa, či musia byť tiež v spojení s diplomatickými zložkami sídliacimi na Slovensku. Pani Martina si spomenie na jeden prípad, keď sa na letisku objavil poľský konzul. Lietadlo malo pristáť vo Viedni, ale pre nepriaznivé počasie ho odklonili do Bratislavy. „Zrejme poľskí cestujúci v panike, že sa ich cesta veľmi predĺži, volali na zastupiteľstvo a konzul ich sem prišiel upokojiť, čo bolo veľmi milé, že sa tak o nich postaral,“ dodá.
Foto - Stano Stehlík
Otvárame Hurghadu
Supervízorka sleduje v počítači boarding, či ľudia chodia do gate-u. V prípade letu do Hurghady by malo byť všetko v poriadku, všetci cestujúci sa dostavili na check-in a podali si svoje batožiny. Opýtam sa, z čoho má najväčší stres a ona mi odpovie jedným slovom – diverty. Pozerám na ňu prekvapene, preto mi vysvetlí, že ide o presmerovanie lietadiel z iných letísk. Môže to byť zapríčinené napríklad nepriaznivými atmosferickými podmienkami. „Toto leto sme tu mali veľa lietadiel, ktoré mali pristáť vo Viedni, ale pre búrky ich presmerovali k nám,“ vraví. Vtedy k jej povinnostiam patrí zohnať autobusové spojenie do Viedne, čo v čase dovoleniek nebolo jednoduché.
„Alebo si predstavte, že zrazu v noci musíte niekde ubytovať 200 ľudí a hotely sú plné!“ dodá. Dlho si bude pamätať, keď v Budapešti na letisku zhorela veža a všetky lety presmerovali do Bratislavy. Pani Martina vtedy zdolala rekord – 21 hodín nadčasov! „Zrazu bolo v tejto hale dva a pol tisíc ľudí a chaos. A ešte ďalších nám vozili z Budapešti autobusmi a my sme ich čekovali, aby nastúpili do lietadiel, ktoré ich tu čakali,“ spomína.
Foto - Stano Stehlík
Krik a plač cestujúcich
Keď sme sa bavili o pasažieroch, ktorí doletia do Bratislavy a nemajú platné doklady, je mi jasné, že to isté sa môže stať Slovákom niekde v zahraničí. Zabrániť sa tomu dá len dôslednou kontrolou dokladov už tu na letisku. „Niekedy tu zažívame krik a plač, keď zistíme, že cestujúci nemôže odletieť, lebo napríklad nemá platný pas,“ vysvetľuje pani Martina. Ona alebo jej kolegovia sú adresátmi prvých námietok plných zlosti.
Tej noci sa taká dramatická situácia odohrá pred odletom do Bulharska. Odletela len ona, jej priateľ, bohužiaľ nie, lebo si v kopírke zabudol doklad totožnosti. Na zoskenovaný občiansky nemôže cestovať, a tak mu nezostáva nič iné ako prijať riešenie, ktoré mu poradí pani Martina – letieť do Burgasu ďalší deň, cez Prahu.
Foto - Stano Stehlík
Pridané lety do Londýna
Medzi tým sa v kancelárii objavia ďalší zamestnanci, s ktorými sa ich šéfka rozpráva o zajtrajších letoch. „Sú tam pridané nejaké lety do Londýna vďaka športovým zápasom,“ vysvetlí. To znamená, že kolegom z dennej zmeny musia tak zorganizovať a naplánovať prácu, aby všetkých stíhali odbaviť. „Práve toto je na našej práci zaujímavé, že sa to tu mení, treba pružne reagovať a vždy je to výzva,“ konštatuje supervízorka a rozhodne sa zvolať poradu svojho dnes 5-členného tímu, aby sa dohodli na pracovných povinnostiach. Schôdza trvá krátko, vecne si dohodnú, čo má kto na starosti. Ešte vysvetlia kolegyni, ktorá sa vrátila z materskej, čo znamenajú nové kódy v systéme.
Foto - Stano Stehlík
Sviatočná atmosféra
Pracovnici z tímu pani Martiny odchádzajú a ja sa jej opýtam, ako sa pracuje na letisku počas sviatkov. Dozviem sa, že je to tu iné: cestujúci sa zdajú byť viac spokojní, necítiť každodenný zhon a letisko je pekne vyzdobené. „Minulý rok som slúžila na Štedrý večer a mala som tu väčšinou len Rusov, ktorí Vianoce slávia v inom termíne,“ zaspomína si a so spokojnosťou popíše, ako sa vrátila domov a všetko bolo na večeru už prichystané. Tak sa dozviem, že na pani Martinu doma čakali manžel, synovia: 27- a 17-roční a jej mama. „Kolegovia, ktorí potom slúžili na Silvestra to mali omnoho rušnejšie, lebo kvôli snehovým búrkam, ktoré zasiahli Viedeň, im tu sadlo veľa lietadiel,“ dodá.
Foto - Stano Stehlík
S lietaním od detstva
Prichádza moment, keď sa chystáme ísť do odletovej haly. Tu sa budeme pozerať, ako sa odbavujú cestujúci, ktorí majú namierené do Atén. V systéme vidíme, že zo 174 cestujúcich je zatiaľ vybavených 54 a presne o pol hodinu bude gate zatvorený. Tí, ktorí sa nedostavia, bohužiaľ, neodletia.
Po ceste mi pani Martina prezradí, že na letisku pracuje 14 rokov, predtým mala svoj kozmetický salón. No zdá sa, že letisko je jej druhý domov a zároveň srdcová záležitosť, pretože jej mama 46 rokov pracovala v ČSA. Malá Martinka vyrastala v leteckom prostredí a žila cestovaním od detstva. „Verili by ste, že som prvýkrát išla vlakom, keď som mala vyše 30?,“ pýta sa s úsmevom a zaspomína si, ako vo vlaku odchytila muža s vysielačkou a prosila ho, aby jej povedal, kam má ísť. „My letiskoví sa vyznáme na letiskách a preto vždy hovorím mojim spolupracovníkom, aby mali pochopenie pre tých, ktorí letia prvýkrát, že sa tu nevyznajú tak, ako som sa ja nevyznala na vlakovej stanici.“
Pani Martina je s lietaním silno spätá. Aj takú dôležitú udalosť, akou sú zásnuby, zažila v lietadle, ktoré krúžilo nad Bratislavou. „Pred piatimi rokmi som sa prihlásila do akcie Zásnuby v oblakoch a vyžrebovali práve mňa a priateľa, potom som ale bola zhrozená, keď som na palube lietadla zbadala televízny štáb,“ zaspomína si pani Martina s úsmevom.
Foto - Stano Stehlík
Na detekcii
Prechádzame schodmi hore, smerom k odletovej hale. Naše údaje sme s fotografom nahlásili už niekoľko dní pred príchodom na letisko, a tak sme dostali novinárske povolenie na vstup v sprievode pracovníkov letiska. Teraz nás čaká kontrola dokladov, potom musíme prejsťdetektorom kovov. Odkladám kabelku, opasok, hodinky do prepravky. Opäť mám pocit, že letím na dovolenku a hneď cítim prijemný adrenalín. Prechádzame cez detektor a sme v odletovej hale. Ešte sa opýtam na najväčší trapas na detekcii, ktorý naša sprievodkyňa zažila. Spomenie si na starší manželský pár, ktorý mal odletieť do Palerma. Neodleteli. Mužovi našli fľašu slivovice a keďže mu bolo ľúto ju zahodiť, tak ju vypil. „Prešiel cez rám, odpadol a zobrala ho sanitka,“ dopovie príbeh so smutným koncom.
Foto - Stano Stehlík
Pri gate
Prechádzame v sprievode pani Martiny ku gate-u, kde vybavujú cestujúcich do Atén. Zamestnankyne kontrolujú doklady a púšťajú pasažierovdo nástupnej brány. O chvíľu ňouprejdeme aj my a dostaneme sa na plochu letiska. Ešte sa čaká na niekoľko osôb. „Viacerí si myslia, že budú pozorovať rad z diaľky a keď sa skráti, tak rýchlo dobehnú, ale môžu na to doplatiť, lebo medzi tým bude boarding ukončený a neodletia,“ upozorňuje pani Martina. Pýtam sa jej na problematických cestujúcich. Podľa nej najviac vyvádzajú tí, ktorí to preháňajú s alkoholom. Zaspomína si, ako raz našla spať opitého Angličana na záchode. Jeho kamarát ju informoval, že je to lekár, ktorý sa bojí lietať. Zobrala ho sanitka do nemocnice v Ružinove a odletel až ďalším letom.
Foto - Stano Stehlík
Na letiskovej ploche
Päť cestujúcich chýba. Keby aj prišli, už nepoletia. Brána sa práve uzatvára. Keď vybavia posledného pasažiera, môžeme prejsť chodbou aj my. Pani Martina za nami zavrie dvere a my si dáme na seba reflexné vesty. Na letiskovej ploche obdivujeme lietadlo. Supervízorka nás upozorní, aby sme neprekročili červenú čiaru nakreslenú na ploche. Do lietadla práve nastupujú poslední cestujúci a zatvárajú sa za nimi dvere. Ešte mi napadne opýtať sa na takých, čo majú panický stres z lietania. „Keď sa rozhodnú, že nepoletia, musíme to akceptovať a vyložiť im batožinu,“ hovorí pani Martina. Stávajú sa aj také prípady, keď musia vylúčiť priliš agresívneho cestujúceho, aby neohrozoval ostatných. Vtedy volajú policajtov, ktorí vyhodnotia situáciu.
Foto - Stano Stehlík
Smerom ku rolovacej dráhe
Čakáme, až sa lietadlo pohne, pozorujeme, ako ramp agent so sluchádlami na ušiach komunikuje s pilotom. Teraz prichádza moment, keď sa lietadlo musí dostať na rolovaciu dráhu. Opýtam sa, či zamestnanci letiska majú nejaké špeciálne výhody pri cestovaní. Nemajú. A ako často lieta pani Martina? „Najradšej cestujem v rámci Európy, keď let netrvá dlhšie ako tri hodiny,“ popíše a sama sa na sebe zasmeje, že má profesionálnu deformáciu, pretože na letiskách vždy pozoruje, ako inde fungujú skenery na kufre, aké dávajú výzvy cestujúcim, či dali prvú, či poslednú.
Dodá aj to, že výhodou bratislavského letiska je, že cestujúci hneď vedia, na ktorý gate sa majú dostaviť, na rozdiel od letísk v zahraničí. Určite je výhodou bratislavského letiska aj jeho veľkosť. „Ale aj tu vedia ľudia zablúdiť!“ upozorní supervízorka a dodá, že už zažila niekoľkých, ktorí práve kvôli tomu neodleteli.
Foto - Stano Stehlík
Vzlet lietadla
Lietadlo je pripravené na štart a o chvíľu vidíme ako sa rozbieha a vzlieta. Oj, veruže by som si dala povedať a letela niekam! Zasnívam si, ale hneď si spomeniem, že som tu pracovne a opýtam sa na prípady, kedy bolo treba niekomu zachraňovať život. Pani Martina už volala sanitky kvôli zvýšenému tlaku cestujúceho, či keď dieťa spadlo na eskalátore. „Predstavte si, že jedna cestujúca chcela odo mňa, aby som jej zavolala sanitku, lebo si našla kliešťa!“ prezradí. No skončilo to tak, že si kúpila ocot a pinzetou jej ho vybrali.
Foto - Stano Stehlík
Meškanie lietadla
Ideme opäť do kancelárie, kde sa dozvieme, že let do Lamezia Terme má meškanie. Kým je to do dvoch hodín, nebude potrebné zabezpečiť cestujúcim občerstvenie. V prípade letov nad 1 500 km, čiže napríklad do Hurghady, sa občerstvenie poskytuje pri meškaní nad tri hodiny. „Akonáhle nám letecká spoločnosť potvrdí, že máme zabezpečiť jedlo, rozdáme pasažierom poukážky, ktoré použijú u nás v reštauráciách,“ hovorí pani Martina.
Občas sa stáva, že aj ona chytí nožničky a vystrihuje poukážky. „Raz sme na základe požiadavky leteckej spoločnosti objednali teplé jedlá, ale keďže sa potom rozhodla čím skôr vzlietnúť, nestihli sme ich ponúknuť cestujúcim a na letisku sme rozdávali 200 porcií kuracieho soté,“ zaspomína si.
Foto - Stano Stehlík
Cieľ - vzlietnuť
Pred nami je ešte let do Burgasu, ráno do Košíc a do Londýna. Bratislavské letisko odbavujeročne 26-tisíc letov. Každý treba vybaviť, postarať sa o cestujúcich, niekedy reagovať na nepredvídané situácie. Flexibilita, adrenalín a zodpovednosť sú kľúčové slová, ktoré mi prichádzajú na um po nočnej strávenej s pani Martinou. Tak, ako som ju za tých pár hodín mala možnosť spoznať, povedala by som, že výziev sa nebojí. Celý jej život je o vzlietavaní. A možno práve preto sa vie dokonale postarať o to, aby aj iní mohli vzlietnuť a šťastne niekde pristáť.
Foto - Stano Stehlík
Prečítajte si aj Strávili sme noc s doktorkou, ktorej sme asistovali počas operácie
