BRATISLAVA. Na pomalosť a spomalenie života prvýkrát upozornil Geir Berthelsen zakladateľ Svetového inštitútu pomalosti (The World Institute of Slowness) v roku 1999. „Pomalosť je o aj o rovnováhe, takže ak sa predsa len musíte ponáhľať, potom sa ponáhľajte pomaly,“ hovorí Berthelsen.

Spomaliť podľa neho neznamená robiť menej vecí. Ide skôr o nájdenie času na ticho, plánovanie, pozorovanie, rozmýšľanie, priateľstvo. Treba pochopiť, že sa nedá bojovať s časom, ale nájsť rovnováhu.

 

 

Tipy ako na spomalenie od Geira Berthelsena:

  • Nastavte si budík vždy o 10 minút skôr ako potrebujete vstať – nikdy nebudete meškať.
  • Pripravte si a zjedzte členité raňajky – napríklad od 6:45 do 7:10 každý deň.
  • Zapojte všetkých – deti aj rodičov – hovorte počas raňajok, nechajte každého povedať, o čom tento deň preňho bude. Počúvajte.
  • Objímte každého člena pred odchodom z domova.
  • Usmievate sa, aspoň to skúste.
  • Nevynechajte obed.
  • Okolo druhej poobede sa každý deň opýtajte: „Ako sa cítim?“
  • Pripravte a jedzte večeru s celou rodinou – žiaden zapnutý televízor – a nechajte každého hovoriť o tom, čo zažil počas dňa. Počúvajte.
  • Cvičte aspoň 20 minút každý deň. Choďte na krátku prechádzku, aj keď prší.
  • Pred spánkom strávte päť minút rekapituláciou dňa a plánmi na zajtra.

Jednoducho nežite život akoby ste sa báli, že prídete neskoro na svoj vlastný pohreb.

 

Len to dôležité

Na Berthelsenove myšlienky odkazuje vo svojej známej knihe Chvála pomalosti (In Praise of Slowness) aj Carl Honore. Stala sa bestsellerom a bola preložená do 30 jazykov, vrátane češtiny. „Väčšina z nás sa chronicky snaží robiť priveľa. Prvý krok k spomaleniu je preto robiť menej,“ hovorí.

Všetko, čo nie je podstatné, máme podľa neho vypustiť. No tiež treba dať veciam čas, pozornosť a energiu, akú si zaslúžia, dodáva. Sústrediť sa pritom treba na kvalitu, nie kvantitu, vysvetľuje. Odporúča sústrediť sa na to, čo je podstatné, nie na to, čo je urgentné. „Prijmite, že nemôžete urobiť všetko, stanovte si priority a ak sa dá, tak delegujte,“ hovorí.

Sám spomalil po tom ako sa pristihol, že sa teší ako kúpi synovi knižku jednominútových príbehov na dobrú noc. „Moja posadnutosť rýchlosťou sa mi vymkla spod kontroly až tak, že som chcel urýchliť tie vzácne momenty s deťmi pred spaním,“ hovorí Honore.

Teraz sa už takmer nikdy neponáhľa. Robí menej vecí, no lepšie a hlavne si ich užíva. „Mám pocit, že svoj život žijem, a nie každodenne pretekám s časom,“ hovorí. Stal sa fanúšikom pomalého cestovania. „Pomalým cestovaním spoznáme miesta, ktoré navštívime do hĺbky,“ hovorí. Môžeme si tak vychutnať každý moment cesty a tešiť sa z každého príjemného okamihu, vysvetľuje.

 

 

Krása jednoduchosti

„Zistila som, že čím jednoduchší život vediem, tým bohatší je a viac si ho užijem,“ hovorí osobná a organizačná koučka Beth Meredith z Kalifornie. Hoci súčasnosť ovplyvňuje to, čo bude zajtra, treba žiť tu a teraz, vysvetľuje.

Žiť pomaly neznamená podľa nej robiť všetko pomalšie, ale robiť to vhodnou rýchlosťou, aby bol život primerane kvalitný, dodáva. Ak sa vám podarí zredukovať vaše veci a aktivity len na tie, ktoré sú pre vás dôležité a fungujú, nájdete si určite čas vychutnať si svoj život, vysvetľuje. „Smeti vynášame rovnako rýchlo ako hocikto iný,“ hovorí.

Pri spomaľovaní radí Beth sústrediť sa na to, čo vás inšpiruje. Pomôže podľa nej aj nájsť slabé a silné miesta vo vašom živote. Napríklad, ak je vaša rodina cez víkendy veľmi zaneprázdnená, pomôže zjednodušiť aktivity, radí.
 

 

Pomaly stolovať

Pomalosť v gastronómii šíri medzinárodné hnutie Slow Food®. Na svete má viac ako sto tisíc členov, dobrovoľníkov a podporovateľov v 150 krajinách. Hnutie eviduje 1500 lokálnych združení – takzvaných konvívií, a sieť dve tisíc komunít produkujúcich potraviny udržateľne s dôrazom na kvalitu. Slow Food® založil v druhej polovici 80-tych rokov v talianskom Piemonte Carlo Petrini.

Na Slovensku má tri zastúpenia – v Bratislave, Banskej Bystrici a Poprade.

Slow food nie je o pomalom varení či jedení, ide o životný štýl, upozorňuje líderka bratislavského konvivia Slow Food Pressburg Petra Molnárová. Podstata je podľa nej v spomalení životného tempa a rozmýšľaní o tom čo jeme, odkiaľ jedlo pochádza, ako sa vypestovalo či vychovalo a ako sa dostalo na náš tanier.  „Podporujeme remeselných producentov a roľníkov, ktorí prinášajú na náš stôl dobré, čisté a férové potraviny,“ hovorí. Teda suroviny najvyššej kvality, vyrobené v súlade s prírodou a primerane finančne ohodnotené, vysvetľuje.

 

 

Tipy ako sa stať Slow Food spotrebiteľom od Petry Molnárovej:

  • Pri výbere potravín preferujeme priamy kontakt s producentom.
  • Záleží nám na tom, aby boli potraviny vyrobené remeselne.
  • Preferujeme potraviny, pri výrobe ktorých boli v čo najväčšej možnej miere používané lokálne/regionálne vstupné suroviny.
  • Uprednostňujeme sezónnu čerstvú zeleninu a ovocie (nakupované priamo od roľníkov) vypestované rešpektujúc životné prostredie.
  • Akceptujeme férové ceny, za ktoré sú takého potraviny predávané.

 

Sama objavila Slow Food počas študentských pobytov v Taliansku. Pred tromi rokmi ho priniesla na Slovensko. V roku 2012 vzniklo bratislavské konvívium, ktoré funguje na Západnom Slovensku.

V krajinách ako Taliansko, Rakúsko, Nemecko, Spojené štáty, Holandsko či Švajčiarsko, kde má Slow food viac ako 20-ročnú tradíciu, fungujú pre reštaurácie kritériá, ak majú záujem o odporúčanie hnutia Slow Food®. Podmienkou sú čerstvé, sezónne suroviny od lokálnych dodávateľov za férové ceny, vysvetľuje Molnárová.

Na Slovensku podľa nej kvôli krátkemu času existencie ešte podobné pravidlá nevytvorili. Prvoradé je vyhľadať remeselných producentov a pracovať s nimi, dodáva.