|
BRATISLAVA. Sonita Alizadeh má 14 rokov a sníva, že raz bude superstar. Z časopisov si vystrihuje obrázky Rihanny a občas sama vystupuje a spieva, hoci len pred deťmi. Chce sa stať raperkou a vyspievať to, čo cíti. Ako píše denník The Guardian nebude ako Rihanna spievať o láske či sláve. Bude spievať o vojne, o deťoch na ulici, o spolužiačkach, ktoré tak ako ju chceli predať za nevesty.
Sonita je totiž 14-ročné dievča z úplne iného sveta v akom vyrastajú naše dcéry a dievčatá. Je z Herátu v Afganistane, odkiaľ museli s príbuznými utiecť pred vojnou do susedného Iránu. Teraz žije so sestrou a neterou v jednej izbe v utečeneckom tábore v Teheráne, kde pracuje ako upratovačka.
Nevesta za 9000 dolárov
Tým sa príbeh hlavnej hrdinky z dokumentárneho filmu Sonita nekončí. Do Teheránu sa pre ňu vracia jej mama a chce ju ako nevestu predať za 9000 dolárov, aby mohla kúpiť inú nevestu svojmu synovi a Sonitinmu bratovi. Rodinu nezaujíma, že dievča chce spievať a venovať sa hudbe, čo má ako žena v Iráne navyše zakázané. Nútia ju vydať sa tak ako to nútia 15 miliónom dievčat ročne.
V tomto okamihu do deja filmu i života Sonite vstupuje režisérka Rokhsareh Ghaem Maghami a ponúka za Sonitu 2000 dolárov.
Režisérka sa mení z pozorovateľa na účastníka deja, búra múr medzi svetmi jednej i druhej ženy a vstupuje do života dievčaťa, aby ho zmenila. Ako sa príbeh Sonity skončí si môžete pozrieť počas 17. ročníka Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet, ktorý sa začína zajtra a potrvá až do utorka 18. októbra. Hlavnú časť v Bratislave doplní 25 regionálnych festivalov od Stropkova až do Malacky.
Tento rok bude väčšina z jeho filmov a diskusií hovorí o tom, aby sme nestavali múry a ploty, ale hľadali skutočné riešenia problémov. Motto festivalu preto znie: Odmyslime si ploty a tvorme Jeden svet.
"Mottom vždy reagujeme na vývoj spoločnosti a aktuálne dianie vo svete. Sem, samozrejme, spadá aj utečenecká kríza. Ale takisto aj extrémizmus ako taký, Kotlebova strana v parlamente, ruská propaganda či rôzne sociálne médiá. Naše motto má podporiť kritické myslenie, mentálnu otvorenosť, zvedavosť či samostatné hľadanie odpovedí. Jednoducho symbolizuje rozširovanie obzorov a neuzatváranie sa pred svetom," povedal pre Ženy v meste Nora Beňáková, riaditeľka festivalu.
Každodenný konzum
O plotoch budú filmy v sekciách Extrémizmus v nás či Za naším plotom, kde uvidíte snímky o ultranacionalistickom starostovi v Maďarsku a viacerých múroch po svete.
Hovoriť sa na festivale nebude len o plotoch medzi ľuďmi či krajinami. „Naše mestá sú čoraz plnšie áut, vyhadzujeme bezmála polovicu potravín a pritom každý deviaty človek zaspáva hladný. Holdujeme móde, ktorá prispieva k devastácii planéty,“ hovorí Beňáková o filmoch a diskusiách v sekcii Konzum náš každodenný.
Premietať a diskutovať sa bude v Bratislave na piatich miestach – v kinách Mladosť, Kine Film Europe, na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU, v KC Dunaj a v Open Gallery.
Príbeh afganskej raperky Sonity je medzi piatimi súťažnými filmami v sekcii hlavnej medzinárodnej súťaže, ktorá je na festivale druhý raz. „Súťažia v nej filmy zobrazujúce silné príbehy jednotlivcov, ktorí bojujú alebo bojovali za lepší svet,“ hovorí Beňáková. Bude v nej aj príbeh egyptskej vzdelanej ženy, ktorá vstúpi do mužského sveta, príbeh čínskeho právnika a jeho ťažkej voľby, ukrajinského pastora supľujúceho štát, či odvážnych hudobníkov z Mali.
Prečítajte si aj Prvá generálna prokurátorka dostala v Guatemale pred súd bývalého diktátora. Nestačilo to
