Slovensko sa takto dobre ešte nikdy nemalo. Skvelé hospodárske výsledky, rekordne nízka nezamestnanosť. Tak hovoria správy z tlače... Moja peňaženka je asi štát v štáte. Taký malý Vatikán. Reči o hospodárskom raste a zázraku k nej zjavne nedorazili. Pár dní pred výplatou skrýva v svojich útrobách len pár obedových lístkov a nejaké drobné.

V obchode kúpim len to najnutnejšie. Drogéria ešte počká. Namiesto prania si môžem užívať na záhrade. Pre istotu, aby deckám ani len nenapadlo sondovať na internete program kín, nalákam ich na večernú grilovačku, žolíky a prespávačku pod holým nebom.  

Sedíme vonku, hráme karty a dohadujeme sa, kedy presne bude spln. Nad hlavami nám preletí netopier. Mladšia dcéra sa čuduje, kde asi tak hniezdi, keď nikde nablízku nie je jaskyňa. Rozvinie sa takmer odborná debata o netopieroch, ktorá skončí, ako inak, až pri upíroch. No super, snáď z toho nikto nebude mať zlé sny a nepolezie mi v noci do spacáka.

Zrazu panika, stratil sa pes. Nikto si nevšimol, kedy sa vytratil a ufujazdil zadnou bránkou, ktorú niekto zabudol zavrieť. S baterkou v ruke sa predieram žihľavou a snažím sa kričať tak, aby ma pes začul a susedia nie. Neviem prečo si spomeniem na nočné pochody z čias, keď som ešte chodila do letného tábora.

Dcéra si spomenie na upírov a nalepí sa na mňa ako kliešť. Vzadu niečo šuchne, zjačíme všetky tri, na čo pes začne radostne štekať. Pako, neverím, že to neurobil naschvál! V susedných oknách sa rozsvecuje svetlo, no do kelu. 

Ráno ma zobudí slnko a mačky, ktoré si pýtajú jesť. Kým im niečo nachystám, skáču po všetkých kútoch záhrady ako divé. Nechápem, kde hneď tak zrána berú energiu. Ja ešte zaleziem s knihou do spacáka a nasťahujem k sebe misku s nedojedenými egrešmi zo včera.

Ešte ani nezačnem premýšľať nad tým, čo budem variť na obed, keď sa zjaví mama s makovými šúľancami a slivkovými guľami. Sú ešte teplé. Presne také, ako si ich pamätám z detstva. Typické prázdninové jedlo. Moje aj mojich detí, ktoré s mojou mamou trávia každé prázdniny. Panebože, ďakujem, ďakujem, ďakujem, preletí mi hlavou, takmer to zakričím nahlas. Stále mám mamu aj s makovými šúľancami. Malý hospodársky zázrak v mojom srdci. Som rovnako švorc ako ráno v obchode pri pokladni, len teraz na to zvysoka kašlem. Tie najlepšie veci sú aj tak zadarmo.

 

Prečítajte si aj Smrdia aj pĺznu, ale vedia milovať