|
BRATISLAVA. Plná skriňa šiat, no nič poriadne na seba. Taká je smutná realita dnešnej doby. Kúpiť si tričko za tri eurá len na jedno použitie – pokojne aj viackrát za mesiac, je takmer bežné. Šaty, ktorým sa rozpára švík už na vešiaku v predajni či lacný materiál, ktorý hryzie, nájdete takmer v každom módnom reťazci za neuveriteľne nízke ceny. Stoja však šaty naozaj tak málo? A ak za ne neplatíme my, tak kto?
Naozaj nevieme, prečo je to také lacné?
„Už veľa rokov nie je oblečenie len vec, ktorá uspokojuje potreby zakrytia. S každým lacným trendy módnym kúskom z reťazcov si kupujete aj morálne alebo skôr nemorálne hodnoty, spôsob života a osobnosť,“ hovorí módna návrhárka Ľubica Skalská, ktorá tvorí recyklované oblečenie. Cieľom je podľa nej nakupovať menej a kvalitne.
Oblečenie by sa podľa Skalskej dalo vyrábať aj v súčasnosti morálne správne a ekologicky zodpovedne. Najväčší problém vidí v zvrátenom hodnotovom rebríčku. „Ak je zisk momentálne najdôležitejším zmyslom existencie priemyslu, tak je to kritický stav,“ hovorí. Z toho pramenia všetky ďalšie problémy ako vykorisťovanie ľudí, ekologická stopa výroby, neustála nadmerná a zrýchľujúca sa spotreba, upozorňuje.
„Je na každom z nás, aby si sám zistil, či výrobok, ktorý kupuje je naozaj morálne a plne ekologický. Každý si kritéria musí nastaviť sám. Nenechajte si od niekoho kritéria vnútiť. Rozhodnite sa len vy a predovšetkým slobodne. Takto budete sama sebou, nie tým, že si kúpite nejakú trendy podprsenku.“
Riešenia ekologických problémov existujú, hovori. Problém je, že ich skoro nikto nerealizuje a upozorňovanie na problémy sa považuje za zbytočnú hystériu. To, že sa niečo deje ďaleko odo mňa, ešte neznamená, že sa ma to netýka,“ hovorí. Každý z nás si musí podľa nej sám odpovedať na otázku, akým človekom chce byť – či bábkou s klapkami na očiach alebo človekom, ktorý si je vedomý následkov svojich činov.
Foto - Ľubica Skalská
Záujem o kúsky od dizajnérov sa podľa nej u nás zvyšuje. Oblečenie vyrába z vecí, ktoré boli označené ako odpad, hoci odpadom nie sú. „Ukazujem, že ľudia veci kupujú a vyhadzujú zbytočne,“ hovorí. Jej výrobky si kupujú mladé dievčatá aj zrelé ženy – páčia sa im a pristanú im, čo je v súčastnosti hlavným dôvodom ich nákupu. Nejde však len o dizajn, tvrdí Skalská: „Dôležitý je názor, ktorý je v dizajne skrytý, okolnosti výroby, zdroje, z ktorých je vyrobený a spôsob ukončenia životného cyklu výrobku“. Organizuje aj workshopy, na ktorých ukazuje ľuďom, že život šiat nemusí končiť na smetisku, ale dajú sa krásne prešiť.
„Tým, že prinesiete staré oblečenie do reťazca, alebo sa 1 euro z ceny venuje na niečo bohumilé, pomáhate akurát tak svojmu svedomiu. Reálne to žiadnu zmenu neprinesie. Je to podobné ako so vznikom instantných koláčov. Gazdinky sa vtedy hanbili instantný koláče servírovať svojim mužom, pretože vlastne nemuseli nič urobiť. Preto firmy prišli s psychologickým fígľom pridaj vajce.“
„A ako je možné, že ten krásny kúsok v módnom reťazci stojí tak málo? Priznajte si, že tušíte prečo,“ hovorí Skalská. Všetci podľa nej vieme, že za trojeurové tričko zaplatil už niekto iný – či už nízkou mzdou, zdravím alebo zničeným životom.
Oblečenie vyrábané za férových podmienok totiž musí byť drahšie, vysvetľuje. „Ľudia nie sú príliš ochotní platiť plnú cenu produktu, keď majú na výber aj produkt, ktorý je dotovaný,“ hovorí. Hoci je dotovaný nejakou formou vykorisťovania, dodáva. Svoje výrobky preto sama dotuje či už časom alebo aj finančne, aby sa aspoň troška priblížila absurdným cenám módnych reťazcov.
Foto - Ľubica Skalská
Jedinečnosť stúpa na cene
„Každý chceme mať nové oblečenie, ktoré tak či tak nevynosíme a hovoríme si: veď to sako stojí iba toľko, predsa to tu nenechám,“ hovorí Katarína Hutyrová zo secondhandu Nosene, ktorý okrem oblečenie z druhej ruky ponúka aj prerobené oblečenie vlastnej výroby. Častokrát práve takéto nákupy skončia podľa nej zabudnuté v skrini aj s visačkou. Naopak jedinečné kúsky so sekáču či od lokálneho dizajnéra určite nenecháme len tak visieť v skrini, myslí si.
„Na to, aby ste sa obliekli štýlovo, nemusíte mať na sebe najnovšiu kolekciu z veľkého reťazca, v ktorej uvidíte nielen seba v zrkadle, ale stretnete cestou do práce mnoho ďalších ľudí a možno aj kolegyňu vedľa vás,“ hovorí. Za hlavnými problémami módneho priemyslu ako je spôsob a podmienky výroby, stojí podľa nej práve nadmerná a prirýchla spotreba.
Záujem o slow fashion kúsky podľa nej stúpa. Ľudia sa totiž stále viac dozvedajú o tom, ako naozaj funguje módny priemysel, vysvetľuje. A následne hľadajú ako môžu aj oni prispieť k znižovaniu jeho dopadu nielen na životné prostredie,dodáva.
„Výrobok slow fashion spája do jedného pojmu nielen ekologické, ale aj etické hľadisko. Slow fashion spája viacero princípov napríklad podporu nezávislých návrhárov, nákupy z druhej ruky, recyklácia alebo upcycling oblečenia, nákup oblečenia vyrobeného z organických materiálov.“
Každá zákazníčka hľadá niečo iné, v ich obchode si zákazníčky môžu vybrať medzi starostlivo vyberanými nosenými šatami a upcyclovanými kúskami pod značkou Renewals by Nosene. Od toho sa odvíja aj cena toho-ktorého kúsku. „Samozrejme, keď si kúpite oblečenie vo veľkom reťazci bude lacnejšie, no ak chcete jedinečný kúsok, ktorý nebude mať nik iný, prípadne bol vyrobený v menšej výrobe bude jeho cena vyššia,“ hovorí. No za kvalitu a jedinečnosť to určite stojí, dodáva.
Foto - Nosene
Kúsky na mieru
„Ľudia v skutočnosti nepotrebujú plné skrine oblečenia,“ hovorí dizajnérka Jarka Farkašová, ktorá tvorí recyklované šperky pod značkou Jarkafa. Reálne nám podľa nej stačí pár kvalitných kúskov, ktoré nájdeme skôr u lokálneho dizajnéra ako v čínskej veľkovýrobe.
Znížiť záťaž, ktorú má módny priemysel na životné prostredie môže podľa Farkašovej práve slow fashion. „Ide o podporu miestneho trhu, lokálnych tvorcov a ich umenia. A tiež zákazníka a jeho osobitej identity,“ hovorí. Sama tvorí najradšej pre konkrétneho človeka a snaží sa, aby ho objednaná čelenka, brošňa či náušnice vystihli. „U mňa nenájdete dva rovnaké kusy, každý sme iný a iné sú aj naše potreby,“ hovorí.
Pozdáva sa jej však aj výmena oblečenia medzi ľuďmi či už kus za kus, službu či menšiu sumu. Skvelou alternatívou sú ja secondhandy, kde sa dajú nájsť originálne kúsky, ktoré sú aj ekologické, lebo ide o znovupoužitie, dodáva.
„Slow fashion je pre mňa kvalita, originalita a hlavne rešpekt voči životnému prostrediu.“
Problém so širším uplatnením slow fashion vidí v tlačení na ceny – oblečenie sa vyrába v krajinách s lacnou pracovnou silou. Na Slovensku zase nepraje drobným podnikateľom legislatíva, vysvetľuje. „Chýbajú nástroje štátu, ktoré by lokálnych tvorcov, začínajúcich na kolene podporili,“ hovorí. Pomohli by podľa nej napríklad spoločné dielne, ktoré by slúžili ako verený priestor, kam by si človek doniesol materiál a svoje know-how a využil by šijací stroj niekoho iného.
Foto - Radovan Barak
Lokálnu tvorbu na ceste k zákazníkovi brzdí aj nedostatok kamenných obchodov, kde by si mohli výrobok chytiť a „privoňať“, vysvetľuje. Hoci prvé lastovičky sa už v Bratislave dajú nájsť, mimo hlavné mesto takmer úplne chýbajú, dodáva. Iná situácia je podľa nej napríklad v Nemecku, kde v každom malom meste fungujú obchodíky s výrobkami lokálnych tvorcov.
„Pre mňa sú to jednoznačne prírodné materiály, rovnako komponenty z pokazenej bižutérie. Občas kúpim nejaký kúsok v second hande, ktorý použijem k ďalšej tvorbe. Ako napríklad nedávno hodvábnu sukňu, ktorú som použila ako podklad pre čelenky a brošne.“
Medzi zákazníkmi značky Jarkafa sú hlavne ľudia, ktorí hľadajú originalitu. Zaváži u nich aj to, že takto prispejú k zníženiu ekologickej stopy, myslí si. Najväčší záujem je o šperky z prírodných materiálov ako mušle, kamienky.
Cena takýchto výrobkov býva o čosi vyššia ako tá pri sériovej výrobe. Lokálny tvorca vyrába v menšom, má obmedzené zdroje a čas – to všetko podľa nej tlačí na ceny. Nízke ceny môže mať oblečenie len pre to, že sa vyrába v krajinách s nízkou cenou práce, bez dodržiavania ekologických štandardov a predáva sa zase tam, kde sú ceny vyššie, vysvetľuje.
Mladá generácia je iná
Zuzana Aichová zo spoločnosti Resonance, ktorá organizuje aj Fashion Show recyklovanej módy, vidí zásadný problém v našom uvažovaní. „Bez ohľadu na vzdelanie, uvažujeme v medziach jednoduchého systému,“ hovorí. Ako príklad uvádza jednoduchý nákup v obchodnom centre, kde si ideme kúpiť len soľ do umývačky riadu a citróny na výrobu domácej citronády. No skončíme s plným košíkom, v ktorom sú slnečné okuliare v zľave, obľúbená mascara v akcii, dve raw tyčinky v cene jednej, no pri pokladni si spomenieme, že na citróny sme akosi zabudli. Natoľko nás ovplyvní prostredie, vysvetľuje.
Slow fashion vníma Aichová ako alternatívu pre klasický módny priemysel, no nepredpokladá, že by bola riešením pre všetky jeho problémy. „Ťažko si nájde cestu k menej bonitným zákazníkom a veľmi pravdepodobne si nenájde cestu k masovému klientovi v hypermarketoch,“ hovorí. Práve v reťazcoch číhajú najvyššie zľavy a výpredaje, vysvetľuje, nízka cena je stále prisilným lákadlom.
„Slow fashion chápem ako návrat k hodnotnému a kvalitnému obliekaniu. To znamená, že si radšej kúpim jedny kvalitné a krásne šaty, než 10 za výhodnú cenu. Tie šaty ma budú stáť možno aj viac než tých 10 dohromady, ale vydržia mi viac než desaťkrát tak dlho. Znamená to aj to, že sa uskromním a nebudem mať na výber 10 rôznych šiat. V istom zmysle to môže byť veľmi pozitívne pre ekonomiku času, pretože to výrazne uľahčí rozhodovanie pred skriňou.“
Foto - Resonance
Pri slow fashion sa totiž predajca či výrobca jednoducho nedostane na cenovú úroveň, ktorú bežne ponúka sériová výroba, upozorňuje. Slow fashion je vyrábaná z kvalitných, zdraviu nezávadných a trvácnych materiálov. Ide podľa nej o originálne kúsky, ktorých výroba vyžaduje oveľa viac času, pričom do ceny sa zarátava aj umelecká hodnota.
„Je veľká škoda, že pri výpredajových cenovkách nevisia zároveň aj také, na ktorých sa vyčísli skutočná cena, po spočítaní spotreby vody na zavlažovanie, farbenie, ale aj ďalšia cena, ktorá sa len ťažko dá vyčísliť a tou je hodnota ľudských životov, ktorí v otrockých podmienkach pracujú v textilných fabrikách či škody na životnom prostredí,“ hovorí.
„Slow fashion je aj o zmene myslenia a znížení spotreby. Keby sme znížili spotrebu v textilnom priemysle, ušetrilo by sa obrovské množstvo vody. Len na výrobu jedných džínsov sa jej v priemere spotrebuje 10 000 litrov – od pestovania bavlny a zavlažovania po spracovanie a farbenie materiálu.“
Medzi zákazníkov slow fashion dizajnérov patria podľa nej hlavne ľudia, čo sa sami pohybujú v oblasti módy alebo showbiznisu, čo poznajú všetky úskalia módneho priemyslu a takzvanej rýchlej módy. „Záujem o slow fashion cítiť aj u mladých ľudí, ktorí uvažujú oveľa zodpovednejšie ako predrevolučná generácia, ktorá sa stále nenasýtila možnosťami nakupovania,“ hovorí. U mladých ide podľa nej o trend – vyberať si zdraviu prospešné produkty vyrábané s ohľadom na prírodu.
Prečítajte si aj Ani drahšie šaty nemusia byť eko - ukázal rebríček módnych značiek
