Žena. Krehké a zraniteľné stvorenie. Zrodené pre lásku a materstvo. Ale... Doba je iná. Aj postavenie nás žien sa zmenilo. V poslednom čase sa rieši všetko, čo sa okolo nás deje. Čo bolo ešte donedávna tabu, teraz sa stalo skutočnosťou. Ženy začali hovoriť otvorene a nahlas. O násilí a ubližovaní. O všetkom, čo bolo zahalené rúškom tajomstva. Muži ako keby neboli pripravení. Sú rozčarovaní. Nie, nechcem urážať mužov. To vôbec. Lebo mnoho z vás je úžasných. Obetavých. Starostlivých.
Ale, na jednej strane mnohí z vás očakávajú, že budeme naozaj za tie nežnejšie polovičky, na druhej strane nás práve oni dávajú do pozície samostatných emancipovaných žien. Nedajú nám inú možnosť. Opúšťajú nás kvôli svojim milenkám, postihnutým deťom. Povinnostiam a problémom, ktoré obnáša inštitúcia rodina. Musíme sa stať maximálne samostatnými, nezávislými. Stáva sa však, že práve žena musí doslova zutekať. Kvôli fyzickému a psychickému násiliu. Ešte aj s vlastnými výčitkami, že ona je tou príčinou. Je veľmi ťažké vyjsť z toho bludného kruhu.
Mnoho z nás žien ostáva osamotených. Bez prostriedkov. S ubolenou dušou. Naďalej sa musíme starať o deti, domácnosť, chodiť do práce. Veď, deti potrebujú jesť, byť oblečené, zaopatrené. Potrebujeme im zabezpečiť zázemie, kde sa cítia dobre a bezpečne. Keď nedostaneme výživné (niektoré ho aj tak nikdy neuvidia), nemôžeme ich predsa nechať o hlade. Musíme platiť všetky účty, strechu nad hlavou, poplatky v škole, krúžky. Čo je však najsmutnejšie, keď mnohé mamy nemajú na lieky, ktoré ich ťažko choré dieťa potrebuje. Mnoho smutných príbehov. Opustená žena s postihnutým dieťaťom. Tak časté. Keď musí všetko to trápenie zobrať do vlastných rúk. Vstať, nabrať silu, ťahať a vydržať. Spoliehať sa na samú seba. Keď máme dobrú prácu, bývanie, rodinné zázemie, je to oveľa jednoduchšie. Ale koľko z nich zápasí s existenčnými problémami? Nemajú prácu, pretože si ju nemôžu dovoliť. Kvôli zdravotným problémom, postihnutiu. Ale je tu aj iná strana. Opačná. Keď žena – matka opustí vlastné deti. Aj úplne malé. Aj choré. Muža nechá napospas problémom. Ten musí byť za otca aj matku. Aj také sme.
Ženy. Matky. Vy, ktoré sa staráte o ťažko choré, postihnuté deti. Ktoré zápasíte s tak závažnými problémami. Tie, ktoré ste napriek tomu všetkému šťastné a usmievavé. Skromné a silné. Nestíham sa čudovať, odkiaľ beriete tú úžasnú energiu. Máte môj neskutočný obdiv a viem, že nielen môj, ale nás všetkých. Lebo to, čo viete dať vy, nielen svojim detičkách ale aj nám ostatným, to je tá najväčšia sila. Skutočná sila ženy.
Prečítajte si aj Na zmierenie treba dvoch
