1. Z republikánky demokratka 

Hillary Rodhamová vyrastala na republikánskom predmestí Chicaga a doma ju k tomu viedol otec Hugh Ellsworth Rodham. Na strednej škole to bol zase učiteľ dejepisu, ktorý Hillary dával čítať o republikánovi Barrym M. Goldwaterovi. Počas prvého roka na dievčenskej univerzite Wellesley College bola zvolená za predsedníčku klubu mladých repulikánov a zapojila sa do volebnej kampane obdivovaného Barryho M. Goldwatera. 

Prvý veľký záujem vyvolala absolventským prejavom na Wellesley, kde študovala v čase, keď prijímali prvé černošské študentky. V prejave kritizovala vtedajšiu strnulú spoločnosť, aj prístup republikánov. Časť prejavu uverejnil časopis Time a Rodhamovú označil za hlas jej generácie.

Názory na republikánov jej začali meniť udalosti roku 1968, v tom čase sa už zapojila do prezidentskej kampane demokrata Eugene McCarthyho. Takmer 50 rokov už podporuje a kandiduje za demokratov. V nedeľu oficiálne oznámila, že sa bude uchádzať o Biely dom. Podľa televízie NBC ju v marci podporilo 86 percent voličov demokratov. Druhý bol Joe Biden s 54 percentami.

 

 

2. Prvá dáma, čo prežila všetko

Ako prvá dáma zažila Hillary Clintonová v rokoch 1993 až 2001 situácie, ktorými iné manželky v Bielom dome neprešli. Ako prvá manželka prezidenta vypovedala v roku 1996 pred veľkou porotou k afére Whitewater, ktorá vyšetrovala finančné podvody v realitnom podniku, kde figurovali aj Hillary a Bill.

Tvrdou verejnou i súkromnou skúškou bol pre ňu tzv. impeachment, len druhý pokus v amerických dejinách odvolať prezidenta za krivú prísahu a bráneniu spravodlivosti. Bill Clinton klamal, že nemal pomer s praktikantkou Monikou Lewinskou. V afére, ktorá sa prevalila v roku 1998, ostala Hillary pri manželovi, čo mnohé feministky považovali za zradu.  

Ako prvá dáma presadzovala Hillary Clintonová štátny program detského zdravotného poistenia, zákon o adopcii a bezpečných rodinách i zákon o nezávislosti pestúnskej starostlivosti. Mala k dispozícii viac pracovníkov a poradcov ako viceprezident.

 

 

 

3. Skúsená politička

Žena, ktorá sa dostala medzi sto najvplyvnejších právnikov Spojených štátoch, sa so skúsenosťami z Bieleho domu prirodzene dala na politiku. Ako prvá žena prezidenta sa o politický úrad začala uchádzať ešte v čase, keď bol Clinton v Bielom dome. A podarilo sa jej to.

V roku 2000 sa ako prvá žena stala senátorkou za štát New York a o šesť rokov bola zvolená opäť. V roku 2008 sa jej nepodarilo stať sa prezidentskou kandidátkou, pretože demokrati si vybrali Baracka Obamu. Ten sa nakoniec stal prvým afroamerickým prezidentom. Za podporu v kampani neponúkol Hillary Clintonovej post viceprezidenta, ale šéfky diplomacie, ktorou bola do roku 2013.

Podľa prieskumu Washington Post a ABC News 55 percent Američanov chce skúseného prezidenta. 

 

 

4. Aktivistka za zrovnoprávnenie žien

Nešla cestou svojej mamy Dorothy Howallovej Rodhamovej, ktorá bola ženou v domácnosti. Hillary bola od detstva ambiciózna. Už ako 14-ročná napísala do NASA, pretože sa chcela stať prvou kozmonautkou v histórii americkej astronautiky. Dostala odpoveď, že so ženami nepočítajú a odmietla sa s druhoradým postavením žien zmieriť.

Ako prvá dáma absolvovala mnoho zahraničných ciest, na ktorých vystupovala za ľudské a ženské práva. Na summite OSN v Číne v roku 1995 vystúpila s prejavom, ktorý sa berie ako manifest za ženské práva.

Dlhodobo vystupuje za zrovnoprávnenie žien v spoločnosti, čo sa jej teraz môže vrátiť. Po prvom Afroameričanovi je Amerika pripravená na prvú ženu v Bielom dome. Až 53 percent voličov sú ženy.

 

Selfie s herečkou Meryl Streepovou.   Foto - TASR

 

5. Dvadsať rokov sama nešoférovala

Hillary Clintonovú označujú za veľmi inteligentnú ženu, skúsenú političku a ženu, ktorá má zmysel pre humor. Minulý rok sa pred zástupcami Národnej automobilovej asociácie predajcov priznala, že už roky nešoféruje.

„Naposledy som sama šoférovala v roku 1996,“ povedala minulý rok v New Orleanse. “Spomínam si, že to bolo veľmi fajn. Bohužiaľ, ochranka je dôvod, prečo som odvtedy nešoférovala,“ povedala podľa USA Today. „Musím sa priznať, že je to jedna z vecí, ktoré ľutujem vo verejnom živote,“ dodala s tým, že je určite lepšia šoférka ako Bill Clinton.

 

Foto - twitter.com

 

6. Prezidentská kandidátka

Všetko, čo robí Hillary Clintonovej dobré meno, bolo v prezidentskej kampani zabudnuté. Kandidátka demokratov pocítila agresivitu republikánov, ktorí ovládajú obe komory Kongresu a po ôsmich rokoch Baracka Obamu chcú späť Biely dom.

Pripomínali jej neúspešnú zdravotnícku reformu v 90. rokoch, utajovanie pomeru jej manžela so stážistkou Lewinskou, podporu vojenských zásahov v Iraku a Líbyi, podozrivé financovanie nadácie Clintonových. Clintonová priznala už skôr chybu, keď ako senátorka podporila inváziu do Iraku, ako šéfka diplomacie nesie zodpovednosť za útok islamistov na americký konzulát v líbyjskom Benghází. Podľa vyšetrovania amerického senátneho výboru sa dalo zabrániť útoku, pri ktorom v roku 2012 zomreli štyria diplomati, vrátane veľvyslanca.

Takmer celú kampaň poznačila emailová aféra. Bývalá ministerka zahraničných vecí sa v nej musí brániť pred obvineniami, že používala súkromný email na služobnú komunikáciu. Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) niekoľkokrát vyšetroval, či Clintonová posielala tajné dokumenty cez súkromné kanály. Zakaždým vyhlásil, že by nemala čeliť trestnému stíhaniu.

Mnohým prekáža aj to, že by Hillary Clintonová mohla byť po prvom černochovi v Bielom dome prvou ženou v 240-ročnej histórii. Riešil sa aj jej vek. Ak by sa v roku 2016 stala prezidentkou, bude mať 68 rokov. Starší v Bielom dome bol len Ronald Reagan.